Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Vysoká nezamestnanosť, rekordnou rýchlosťou rastúci dlh, klesajúca popularita medzi Američanmi.
To všetko mali byť dôvody, pre ktoré Barack Obama neobháji prezidentské kreslo a jeho úradovanie sa do histórie zapíše ako zlyhanie. Nestalo sa tak.
Obama sa stal vôbec prvým demokratom od druhej svetovej vojny, ktorý pri obhajobe úradu získal viac ako 50 percent hlasov všetkých voličov.
„Je autorom novej Ameriky – s novou demografiou, novou kultúrou, ktorej sa stal symbolom,“ vyhlásil editor magazínu Time Rick Stengel. Preto ho jeho časopis v stredu označil za osobnosť roka 2012.
Menšiny menia veľmoc
Spojené štáty už nie sú krajinou bielych protestantov. Naznačuje to aj fakt, že tento rok vo voľbách prvýkrát v histórii túto definíciu nespĺňal žiadny kandidát na prezidenta ani viceprezidenta.
Pribúdajú Latinoameričania a iné menšiny. A práve tieto skupiny spolu s mladými ľuďmi volili väčšinovo úradujúceho prezidenta.
„Myslím si, že ide o viac ako o demografiu, ide aj o generačnú zmenu,“ povedal Obama v rozhovore pre Time.
Obama nebude môcť znova kandidovať. V najbližších štyroch rokoch sa teda nemusí obávať o znovuzvolenie a bude môcť konať slobodnejšie.
Svojmu nástupcovi chce v roku 2017 odovzdať efektívnejšiu vládu. „Aby ekonomika zasa fungovala pre každého, aby sme položili základy ďalšej prosperity a z medzinárodného hľadiska, aby pokračoval americký vplyv aj v 21. storočí,“ vyhlásil.
Zdroj: SITA
Inšpirácia Lincolnom
Obama prebral krajinu v najhoršej recesii od veľkej hospodárskej krízy. Napriek tomu sa pustil do veľkých projektov, ako bola zásadná reforma zdravotníctva.
Rád hovorí o Abrahamovi Lincolnovi, ktorý ako prezident naraz riešil občiansku vojnu aj zrušenie otroctva. Aj on viedol tvrdé spory.
„Lincolnov život nás učí aj to, že na ceste za naplnením najvyšších ideálov si niekedy musíte zašpiniť ruky. Vždy pôjde o isté kompromisy, všetko, čo urobíme, bude istým spôsobom nedokonalé,“ hovorí Obama.
Priznáva, že ho štyri roky v úrade zmenili. „Pochopíte, že moc amerického prezidenta je istým spôsobom preceňovaná. Ale jednu vec urobiť môžete – určiť smer,“ dodal.
Odvážna Malala skončila hneď za Obamom
Islamisti chceli pakistanské dievča umlčať, no útokom len zosilnili jej hlas.
ISLAMABAD, BRATISLAVA. „Tu Malala. Viem, že to máš ťažké, ale musíš ostať silná, nemôžeš to vzdať,“ začula v telefóne 17-ročná Pakistanka Aješa Mirová.
Zrútila sa po tom, čo našli bombu pod autom jej otca, televízneho hlásateľa a kritika Talibanu. Telefonát ju dostal z najhoršieho.
Aj to ukazuje, aký vplyv má len 15ročná Malala Jusufzaiová. Písala blog o živote v oblasti pod nadvládou Talibanu, jeho ozbrojenci si ju tento rok našli v škole a viackrát ju postrelili. Takmer zomrela, pomohli jej lekári v Birminghame.
„Pokusom umlčať ju Taliban len zosilnil jej hlas. Teraz je symbolom boja za práva žien po celom svete,“ píše magazín Time, ktorý Malalu dal hneď za amerického prezidenta.
Matúš Krčmárik
Time oceňuje každého amerického prezidenta
Editori nevedeli, čo dať do vianočného čísla. Tak vznikla prestížna anketa.
BRATISLAVA. Už sa z toho stáva klišé. Po nobelovke má Barack Obama vo svojej zbierke trofejí už aj druhú obálku časopisu Time.
Čitateľom sa to možno zdá ako nudná voľba, pre vedenie časopisu to je zabehaný rituál. Americký prezident býva pre magazín častou osobnosťou roka.
Okrem prvých rokov sa ňou stal každý okrem Geralda Forda, ktorý neprešiel voľbami a do úradu nastúpil ako náhradník Richarda Nixona. Prekvapením nie je ani to, že Obama zvíťazil druhýkrát.
Rovnako na tom je aj jeho predchodca George W. Bush, dvakrát bol osobnosťou roka aj Nixon (na snímke), zrejme najnepopulárnejší prezident americkej histórie. A to aj v roku, keď vypukla aféra Watergate.
Rekordérom je Franklin Delano Roosevelt, ktorý sa osobnosťou roka stal trikrát.
Napriek „amerikocentrizmu“ sú však výsledky 85-ročnej ankety v magazíne Time pozorne sledované. V časopise s ňou prišli v roku 1927, keď mali pocit, že koncom roka sa nedeje veľa zaujímavého.
Time od začiatku tvrdí, že označením za osobnosť roka nechce nikoho oceniť, len vyberá ľudí, ktorí najviac ovplyvnili dianie vo svete. Aj negatívne, ako príklad sa najčastejšie uvádza Adolf Hitler.
Mnohí však výsledky chápu ako prestížne ocenenie, keďže ho dostali mnohí všeobecne uznávaní ľudia.
Napríklad Mahátma Gándhí sa nikdy nedočkal Nobelovej ceny mieru, no osobnosťou roka sa stal už v roku 1930.
Matúš Krčmárik
Slávne titulky Time
Magazín udeľuje cenu osobnosť roka už 85 rokov. Nie vždy ide o kladné postavy, niekedy ani o ľudí.
1927 Charles Lindbergh
Muž, ktorý ako prvý preletel Atlantik, bol aj prvou osobnosťou roka podľa Time. V máji, keď oceán preletel, sa letec na titulku nedostal aj napriek tomu, že pre Američanov sa stal národným hrdinom. Magazín to napravil koncom roka.
1938 Adolf Hitler
Nemecký diktátor je najznámejším príkladom, že cenu nedostávajú len kladné postavy, ale aj ľudia, ktorí spôsobili vo svete veľa zla. Magazín ho ani nechcel dať na titulku, preto ho len zobrazil, ako na organe hrá „hymnu nenávisti“.
1982 Osobný počítač
V roku 1982 sa hovorilo, že by cenu mohol dostať zakladateľ Applu Steve Jobs. Nakoniec Time vyhlásil stroj roka – osobný počítač, ktorým sa preslávil aj Jobs. Ten ju nakoniec nikdy nedostal. Neživá vec bodovala aj v roku 1988, keď sa „osobnosťou“ roka stala Zem. V roku 2006 magazín ocenil všetkých používateľov internetu.
Matúš Krčmárik
