Majú to aj podložené štatistikami. Do svojho lexikónu nazbierali viac ako 4300 slangových výrazov.
Prvé záznamy majú z roku 1800, čo je zároveň argument proti tvrdeniam, že angličtinu prznia dnešní mladí. Nie. Slang, tvorenie zdrobnenín, slovných hračiek, je vlastné každej generácii.
Vezmime si napríklad slovo „smoko“. Tento výraz, ktorý má koreň v slove smoke (fajčiť), používajú starší ľudia. Áno, to boli časy, keď sa tu fajčilo všade.
Smoko je teda prestávka v práci a nemusí byť len fajčiarska.
Uni je zas univerzita a tento druh skracovania je vlastný mladým ľuďom. Odrezávať slová od konca, prípadne k týmto kýpťom pridať „s“, je trend. Alebo „trendy“.
Navonok logické tvrdenia, že zdrobneninami ľudia šetria čas a energiu, sú narušené jazykovou praxou. Keď je Tom Tommo a barbecue barbie, koľko času a joulov týmito novotvarmi Austrálčania ušetria?
Veľmi nevýznamne. Takže sa ponúkajú ďalšie dohady, čo je za tým.
Sú tí, čo hojne využívajú slangové slová, presvedčivejší, priateľskejší, vtipnejší? Čo ich k tomu vedie? Alebo sú menej inteligentní, vzdelaní, kultivovaní, a preto sa nevyjadrujú spisovne? Čo je slang za fenomén?
Pri tejto debate na hodine angličtiny som si spomenul na slovenské jazykové chuťovky, ale zistil som, že ich vysvetlenie by mi zabralo veľa času a námahy. Tak som to vzdal.
Veď ako vysvetlíte cudzincom napríklad toto: Počul si, čo povedal hranol? To bola zase haluz!
