„V nedeľu som šiel spať s tým, že keď si ráno pôjdem kúpiť cigarety, budú drahšie. Ráno mi však manželka povedala, že prezident zvýšenie daní odvolal. V noci na sociálnej sieti. Takto teraz v Egypte žijeme,“ hovorí káhirský univerzitný učiteľ Chálid.
Asi pred týždňom sa skutočne stalo toto: prezident Muhammad Mursí v nedeľu popoludní oznámil rast dane z predaja (a teda i ceny) pre viaceré citlivé komodity.
Zdražieť mala oceľ i cement, nealkoholické nápoje, pivo, cigarety rovnako ako telekomunikačné služby a sčasti i cestovné.
V krajine, kde mobil je bežnejší než vreckovka a muž bez cigarety nevychádza na ulicu, je podobné opatrenie hlboko nepopulárne až samovražedné.
Prekvapil aj menový fond
V pondelok asi o druhej hodine nad ránom sa však na oficiálnom facebookovom účte prezidenta objavila správa, že hlava štátu zmenu odvoláva. Zato vyzýva na bližšie neurčený „sociálny dialóg“.
Prekvapený bol vraj nielen celý Egypt vrátane kabinetu, ktorý vymenoval Mursí a ktorý s jeho vedomím reformu pripravil. Čudoval sa i Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý znížením jedenásťpercentného rozpočtového deficitu podmienil pôžičku vo výške 4,8 miliardy dolárov.
Vie prečo - podľa nedeľňajšej správy egyptskej centrálnej banky sa verejný dlh zvýšil v porovnaní s minulým rokom o takmer dvadsať percent.
Dobrou správou pre Egypt je, že MMF pôžičku nezrušil a súhlasil s posunutím rokovania na január. S tým, že dáva Mursímu čas, aby spoluobčanom reformy vysvetlil.
A dôvod tragikomickej prezidentskej estrády? Referendum o novej ústave, ktoré sa začalo túto sobotu a skončí sa o týždeň – o tom v Káhire pochybuje málokto.
Egypťania, nahnevaní, že sa zdražuje, predsa neodsúhlasia islamistický návrh ústavy a vládne Moslimské bratstvo a s ním prezident Mursí tak utrpia hanebnú porážku.
Podnikatelia sa hnevajú
Polepšil si však prezident u Egypťanov? Ako u ktorých.
„Je to jasné, Mursí je len figúrka, ktorá poslušne plní príkazy šéfov bratstva,“ zhodnú sa pri vodnej fajke liberálni novinári, ktorých sa na čudné Mursího rozhodovanie spytujem.
Na neprehľadné, ba chaotické podmienky sa sťažujú i cudzinci, ktorí v Egypte pôsobia – ako podnikatelia, tak diplomati. Terén sa tu nemení po dňoch, ale skôr hodinách, hovoria. Rovnako ako záujmové koalície za iných okolností sotva predstaviteľných partnerov. Čo si uvedomujú i lídri egyptského biznisu.
„Na ústavu máme rôzne názory, ale zhodneme sa v jednom – potrebujeme stabilitu,“ uviedol pre denník Daily News Egypt Saláh Tahá, šéf obchodnej komory v Gíze. Klesá i hodnota egyptskej libry, čo taktiež znepokojuje egyptských ekonómov.
Mursímu ani jeho vláde nie je čo závidieť. Tým skôr, že program umiernených islamistov je silný pre trhy a sociálny zároveň. Bratia sú často úspešní podnikatelia, popularitu medzi najchudobnejšími si však získali hlavne vďaka (nábožensky motivovanému) sociálnemu apelu.
Ťažko sa im budú rušiť subvencie a zvyšovať dane v krajine, kde žije podľa posledných odhadov OSN až 40 percent obyvateľov pod hranicou chudoby.
„Štátne subvencie palív a potravín činia ročne 140 miliárd egyptských libier (17,3 miliardy eur - pozn. red.). Tieto výdavky by mohli byť znížené až na 50 miliárd, pokiaľ sa vláda sústredí len na najdôležitejšie komodity,“ podotkol pre miestne médiá Ajman Rifát, ekonóm z Káhirskej univerzity.
Ako vidno, skutočné skúšky majú Mursí a bratstvo ešte pred sebou.
Autor: Pavel Novotný, MF Dnes, Káhira
