Dotazník

Vlado Černý intímne.

Čo si pamätáte zo života ako prvé?

„Ako prvé? Neviem. Naozaj si na nič neviem spomenúť. Tak dobre – pamätám si, ako babka na Vianoce začala zvoniť zvončekom a ja som musel zbehnúť vo vile dole po schodoch. To si pamätám asi ako prvé.“

Cítite sa mladý alebo starý?

„No neviem. Niekedy som starý, že ledva vstanem z postele, ale pred tým, ako idem do postele, cítim sa mladý. Idem do nej s vervou.“

Koľko máte rokov?

„Viem. Päťdesiatjeden.“

Kto sa vám viac páči – muži alebo ženy? Viete?

„Neviem, ale asi ženy.“ (Smiech.)

Váš rodinný stav?

„Slobodný. Večne zamilovaný.“

Máte deti?

„Mám. Dieťa. Jedno. Syna. Juraja. Dvadsaťpäť. Strašný idiot. Má byť po kom.“

Čo robí?

„Vykašľal sa na niekoľko škôl. Momentálne robí vrátnika, ale chystá sa robiť skladníka a ísť diaľkovo študovať ďalšiu vysokú školu.“

Na koľko manželstiev si trúfate?

„Plánujem žiť do stotri rokov, takže na jedno by som si ešte trúfol.“

Čím ste chceli byť ako dieťa?

„Viem, že raz som chcel byť traktoristom, lebo som bol na dedine na Morave a tam išiel nejaký muž na traktore. Potom som chcel byť lekárom, lebo strýka som mal vynikajúceho chirurga. Babka a dedko však boli ochotníci, takže som recitoval a ako detský herec som si zahral vo filme Havko a Jánošík. Ešte ako dieťa som hral na Novej scéne a pred športom som nakoniec dal prednosť štúdiu herectva.“

Čo ste si kúpili z prvého zárobku?

„Bicykel. Kúpil som si ho práve za honorár za film Havko a Jánošík. Požičal si ho jeden môj starší kamarát a nikdy mi ho nevrátil. Spomenul som si na to po dvadsiatich rokoch vo Véčku a dostal som nejaký amok, a tak som ho zbil.“ (Smiech.)

Zarábate adekvátne vynaloženej práci?

„Nie.“

Čo vám nikdy nesmie chýbať?

„Kávička.“

Vaše najobľúbenejšie jedlo?

„Bravčo, knedlo, zelo. Mal som rád aj chlieb s masťou a cibuľou.“

Viete variť?

„Nie. Iba čaj.“

Máte dobrú pamäť?

„Keď potrebujem, mám. Prispôsobujem to podľa chcenia.“

Ktorá ľudská vlastnosť je najdôležitejšia?

„Mám byť múdry? Tak všetky. Harmonicky vyvážené.“