Pavol Hrušovský sa od nástupu na post šéfa KDH veľa naučil.
Dnešné raňajky ste mali pracovné, čo si doprajete v bežnom dni?
„Mám rád len ľahké jedlo – francúzsky syr, ovocie, kávu a džús. S tým vystačím pohodlne až do večera.“
A čo jedávate počas predvolebnej kampane?
„Obed považujem za stratu času. Kým niekam prídete, usadíte sa, donesú vám to, zjete – hodina je stratená. A keď si predstavím morčacie prsia plnené syrom a šunkou, k tomu patrí tak dvakrát dva deci dobrého vína alebo dve pivá a s plným žalúdkom sa nedá poriadne pracovať. Môj jedálny lístok počas týchto dní tvoria špagety, langoše a ovocie.“
Nemávate predsa chuť na niečo lepšie? Robert Fico jedáva napríklad počas celej kampane hydinové prsia.
„Veď je to vidno. Je opuchnutý až hrôza.“
Považujete svoju účasť v budúcej vláde za istú?
„Samozrejme, ambíciou každej strany je vládnuť a byť najsilnejší. O opozícii v tejto chvíli neuvažujeme. Hľadíme na parlamentné voľby s úsilím dosiahnuť úspech a dobré pozície pri rokovaní o budúcej koalícii.“
Váš spôsob predvolebnej kampane je na Slovensku novinkou. Kto vám ho navrhol?
„Robili sme prieskum medzi sympatizantmi, o akú kampaň majú záujem. Vyšlo nám, že nechcú typické mítingy, kde budú ľudí priťahovať osobnosti zo šoubiznisu. Inšpirovali sme sa skúsenosťou z Veľkej Británie a vydávame noviny, ktoré ponúkame priamo na ulici. Takto sa ľudia skôr otvoria, porozprávajú nám o svojich problémoch, do diskusie ich netreba tlačiť. Myslím, že tento spôsob sa udomácni aj na Slovensku, noviny podľa nášho vzoru začali vydávať aj iné strany – SDKÚ, ANO, Smer.“
Priviedla vás niekedy reakcia ľudí na ulici do rozpakov?
„Mňa ako ženatého a verného manžela nemôže priviesť do rozpakov nič. Ale všeobecne sú reakcie našich sympatizantov bezprostredné, senzačné a milé.“
Najhoršia reakcia na vás?
„Žiadne fyzické násilie alebo vulgárne vyjadrenia neboli, ľudia sa nám radšej na ulici z diaľky vyhnú. Občas bolo počuť aj tvrdšie a vulgárnejšie slová, ale jedno musím povedať – ľudia sa báli priamo do očí takýto vulgarizmus povedať, keď som bol s nimi. Päť, desať metrov od nás hovorili: Ty si ten a taký, ale zoči-voči nikdy. Bolo cítiť, že aj tí, ktorí nás voliť nebudú, k nám majú istý rešpekt. A to je pre mňa povzbudivé a na druhej strane aj motivujúce.“
Pamätáte si niekoho z predchádzajúcich kampaní, ak ho stretnete na ulici?
„Ľudí na ulici nie, štyri roky je dlhý čas a pri tej frekvencii stretnutí, ktoré som absolvoval… Sympatizantov, ktorí pomáhali pri posledných voľbách, spoznávam, ale náhodné tváre si človek nezapamätá. Stretávam však veľa svojich spolužiakov z vysokej školy, napríklad dnes som po tridsiatich rokoch stretol v Žiline kolegu. A stáva sa aj to, že za mnou niekto príde a povie: Veď my sme sa už stretli!“
Ako reagujete?
„Samozrejme, že áno.“
Kampaň si vyžaduje aj dobrú kondíciu. Ako si ju udržiavate?
„Snažím sa dodržiavať životosprávu, a ak nie som veľmi unavený alebo nejdem neskoro spať, chodím si ešte ráno zabehať. To sa mi darí tak raz-, dvakrát do týždňa. Okrem toho hráva ‚mančaft‘ KDH každú nedeľu futbal – a úspešne. Máme veľmi aktívnu bilanciu, vyhrali sme všetky zápasy, aj zásluhou predsedu!“
Na akom poste hrávate?
„Naposledy pravý záložník, ale hrávam vždy tam, kde treba najviac pracovať a behať.“ (Smiech.)
MARCEL VLNA
