Sýrska aktivistka: Zvyšuje sa nebezpečenstvo, že ma zastrelia

Už samotný život v Sýrii je riziko. Všade sú rozložení sniperi, do áut ukladajú bomby. Pri každej kontrole na ulici sa môžete bez vysvetlenia dostať do väzenia.

Tridsaťročná Sýrčanka pochádza z Damasku. Doma študovala informačné technológie, časť štúdií absolvovala vo Francúzsku na École nationale supérieure des télécommunications de Bretagne, popri tom sa venovala španielčine a španielskej literatúre. Od vla(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SITA/AP)

Správy od nej nikdy nechodili veľmi často, zväčša raz za mesiac. Zrazu však bolo mlčanie dlhšie. „Prepáč, dlho som sa neozvala. Bola som vo väzení,“ napísala napokon. Len ťažko sa dalo predstaviť, kam sa dostala mladá, moderná a liberálna žena, ktorá bola ešte nedávno v Európe a na kurze španielskej literatúry si užívala čítanie kníh pri cigarete. U nej doma v Sýrii sa však bojuje a ona sa oduševnene zapojila do protestov proti Asadovmu režimu. „Môj život je v neustálom ohrození,“ hovorí a poprosila nás, aby mohla zostať v anonymite.

Čo môže v Sýrii vidieť obyčajný turista? Ako zistí, že v krajine je vojna?

„To zistíte hneď, keď vystúpite na letisku v Damasku. Je to len tridsať kilometrov od centra mesta a už tam počuť výbuchy granátov, hukot helikoptér a streľbu. A tých zvukov sa už nikde v Sýrii nezbavíte, akurát môže niekde klesnúť ich intenzita.“

Nemá turista problém preniknúť hlbšie do krajiny?

„Ak by ste pri kontrole na letisku povedali, že ste novinárka, rozhodne by ste problém mali. Púšťajú iba novinárov z Ruska, Iránu, Číny alebo Venezuely. Keby ste sa tvárili ako obyčajný turista, prehľadali by vás, vypytovali sa na dôvod vašej návštevy, zisťovali by, koho v Sýrii poznáte. Možno by vám vzali mobil alebo laptop. Akoukoľvek cestou by ste sa ďalej vybrali, hlavnou alebo vedľajšou, každú chvíľu by vás zastavovali ozbrojené hliadky. No a potom, potom by ste v parkoch videli vysídlencov s rýchlo zbalenými vecami na zemi. A okolo nich zničené, vypálené domy a obchody, ruiny."

Je niekde v Sýrii ešte normálny život?

„Možno niekde v centre Damasku. Ale aj tam doliehajú výbuchy a keď sa zadívate smerom k oblohe, videli by ste dym z iných častí. Okrem toho, všade sú revolučné plagáty, vlajky nezávislosti a, samozrejme, demonštrácie."

My sme sa pred pár rokmi stretli na kurze španielskej literatúry v Granade. Ako ste sa tam vtedy dostali?

"Pred revolúciou mali problémy vycestovať v podstate len politickí aktivisti a, samozrejme, tí, čo nemali veľa peňazí. Napríklad naša rodina patrí k strednej vrstve, ja mám diplom z vysokej školy a pracovala som v súkromnej firme - napriek tomu som si dva roky musela šetriť, aby som sa dostala na päťtýždenný kurz. Dnes je to ešte ťažšie. Európske ambasády nám zvyčajne nedávajú víza, a navyše sa už všetky okrem štyroch zatvorili."

V Granade ste boli napohľad moderným dievčaťom s liberálnymi názormi. Ako ste sa k nim dopracovali?

"Moji rodičia pracovali v štátnej správe a už v detstve mi vysvetlili, že môj život bude závisieť len odo mňa samej.

Aká bola vaša prvá skúsenosť s režimom?

"Nezabudnem na otázky učiteľov v škole, pýtali sa nás, koho najviac milujeme. Správna odpoveď mala znieť: Bašara Asada, až na druhom mieste mali prísť mama a otec. Dnes, keď sa s kamarátmi hádam o politike, dávam si pozor, aby sa to nedostalo k nejakým neznámym ľuďom, aby som niečo nepovedala pred cudzincami. To si v sebe nesiem strach, ktorý som zdedila po rodičoch. Oni ma vždy vystríhali, aby som v škole a na ulici bola radšej ticho. Celá generácia takto trpela, ich kamarátov zatvárali z politických dôvodov aj na päťdesiat rokov."

Kedy ste taký útlak zažili aj sama?

"Na univerzite sme s kamarátmi založili hudobný klub. Stretávali sme sa raz za týždeň, vždy mal niekto iný prednášku o tom, koho má rád. Začínali sme v našich bytoch, neskôr sme si našli jednu miestnosť v kultúrnom centre. A tam nás už začali navštevovať nepozvaní hostia. Slušne sme ich privítali, ale na tretí raz si ma jeden z nich zobral nabok - vraj sa máme riadne zahlásiť na ministerstve kultúry. Snažila som sa mu vysvetliť, že nie sme žiadnou organizáciou, ničím oficiálnym, napriek tomu nás z centra vyhodili a jeden z nás mal problémy s bezpečnostnými kontrolami. A pritom šlo len o maličkosť - viete si predstaviť, ako sa režim prejavoval pri dôležitejších veciach."

Čo vlastne v Sýrii znamená slovo bezpečnosť?

"Záleží od toho, v akom zmysle sa použije a aký máte uhoľ pohľadu. Ak hovoríme o vraždách, znásilneniach či krádežiach, Sýria je bezpečnou krajinou, lebo to vychádza z policajného zovretia a tiež etiky. V tom zmysle sme možno jednou z najbezpečnejších krajín. Ale ak by sme sa rozprávali o ľudských právach, slobode vyjadrovania, spravodlivej súťaživosti v práci či možnostiach štúdia, tak potom musím povedať, že tu žijeme v permanentnom strachu. Bezdôvodne nám konfiškujú majetok a často aj berú životy, ak má na tom nejaká vplyvná osoba záujem."

V Československu sme v roku 1989 bojovali za slobodu, pri bojoch arabskej jari sa zdalo, že ľudia bojujú aj za prácu a jedlo. Čo prevažuje v cieľoch vašej revolúcie?

"Arabské revolúcie a ani tá naša nie sú len bojom proti chudobe. Nepopieram, že ekonomická situácia v Sýrii je zlá a že v posledných rokoch sa rozdiely medzi sociálnymi vrstvami prehlbujú. Tá stredná už skoro vôbec neexistuje. Napriek tomu, v našom hnutí by ste objavili obchodníkov, úspešných podnikateľov, potomkov bohatých rodín, zamestnancov súkromného sektora aj štátnych inštitúcií. Slabo zarábajúcich aj chudobných. Spojili sa proti korupcii a nespravodlivosti, žiadajú slobodu a obhajujú svoju dôstojnosť."

Má vaša revolúcia lídra?

"Štyridsať rokov sme museli nasledovať jednu osobu, preto to dnes skúšame inak. Dôležitý je pre nás koncept, nie jednotlivci. Režim nikdy nedovolil, aby sa z radov opozície vynorila nejaká silná osobnosť a ani dnes ich veľa nemáme. Pri demonštráciách by ste videli transparenty, ktoré vyjadrujú úctu k niektorým aktivistom a ich ideám, inak však revolúciu nevedie žiadna osoba ani hnutie. Sme ľudovým hnutím vo všetkých smeroch, nikto nemusí byť členom žiadnej strany."

Ako sa organizujete?

"Väčšina organizátorov má falošné e-mailové adresy, SIM karty po mŕtvych ľuďoch, falošné profily na Facebooku, na skype, používajú proxy server, aby zostali v anonymite, často im slúžia vysielačky. A neraz ani oni medzi sebou navzájom nepoznajú svoje pravé identity. Je to nevyhnutné, lebo ak polícia niekoho zadrží, vie jeho internetové kontá zneužiť na dolapenie iných."

Vy na Facebooku často komentujete revolúciu. Cítite sa tam bezpečne?

"Snažím sa svoj pravý profil sprístupňovať len kamarátom, ktorým naozaj dôverujem. Je to niekedy ťažké vedieť, nepriatelia sa môžu tváriť, že podporujú protesty a to je aj najväčšie riziko skupín, ktoré počas organizácie našich aktivít na Facebooku vznikajú. Napokon, vytvorenie takej skupiny sa u nás považuje za trestný čin."

Aká je konkrétne vaša úloha?

"Robím to, čo mnohí. Chystám demonštrácie aj pohreby martýrov, pomáham v poľnej nemocnici a snažila som sa aj finančne pomáhať tým, čo zostali sami. Trochu som sa stala aj novinárkou, prekladám správy do cudzích jazykov a šírim ich cez internet. Akurát pod falošným menom.“

Čo hovoria vaši rodičia, že sa zúčastňujete protestov?

"Nikdy nezabudnem na chvíľu, keď som spolu s rodičmi pozerala prvé zábery z demonštrácie v Damasku vlani v máji. Bolo vidieť, ako polícia týrala mladého chlapca a ako sa pri tom zhromaždilo dvesto ľudí. Kričali: "Zlodeji! Zlodeji!" A potom aj: "Už sa nenecháme ponižovať!" V pohľade môjho otca sa miešalo šťastie so strachom. Bol šťastný, lebo ľudia sa konečne zobudili, a vystrašený, lebo sa bál toho, čo príde."

Ako veľmi riskujete svoj život?

"Teraz je už rizikom samotný život v Sýrii. Vláda sa nás snaží odstrašiť, všade sú rozložení sniperi, do áut ukladajú bomby. Pri každej kontrole na ulici sa môžete bez vysvetlenia dostať do väzenia, najmä ak natrafíte na nejakého fanatika a poviete mu, že pochádzate z regiónu, ktorý práve on nemá rád. Rodiny sú zúfalé, netušia, kam ich blízkeho odviedli, nevedia, či ho neuniesli. No a samostatným rizikom je demonštrácia. Tam sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ma zastrelia."

boj_res.JPEG

Vy ste sa už dostali do väzenia. Našli vás rodičia?

"Pomohlo im, že otec mal dosť známostí. Nejako ma vyhľadali. Ja som sa najmä bála, že oni sa budú o mňa báť, ale hneď prvý pohľad do otcových očí ma uistil. Objal ma, stisol ruku a zašepkal do ucha: Som na teba veľmi hrdý. Z vedľajších miestností doliehali zvuky mučenia, veľmi som sa bála a plakala, len tie jeho slová mi tam pomohli prežiť. Pritom nie som lepší človek ako tí, čo zomreli."

Ako ste sa do väzenia dostali?

"Prezradil ma kamarát, keď sa ho pýtali, s kým spolupracuje a mučili ho pritom. Najprv za mnou prišiel do práce šéf, že volala bezpečnosť a žiada, aby som sa dostavila. Vraj sa nemám báť, že je to len obyčajná kontrola. Mala som dve možnosti, buď ísť, alebo sa schovať - s tým, že to môže byť donekonečna, že moje meno bude vyvesené na hraniciach a že vystavím rodinu neustálym prepadom. Šla som teda a výsluch sa natiahol na 67 dní."

V akých podmienkach ste boli?

"Mňa samú fyzicky nemučili, ale všade bolo cítiť krv a počuť trpiacich ľudí od vedľa. Cela mala tri štvorcové metre, boli sme v nej desiati. Záchod nemal dvere a každý naň mal desať sekúnd. A to ešte stále nebola najhoršia cela. Niektoré nemajú okno a ľudia sú v nich zatvorení aj rok bez toho, aby videli slnko."

Vedeli ste si niečo také predstaviť?

"Po vojenskom a občianskom súde som sa dostala do väzenia, kde so mnou boli ženy odsúdené za rôzne činy - prostitúciu, krádež, vraždu alebo politické aktivity. Navzájom sme si poskytovali a prijímali pomoc, spolu sme sa prenášali cez to, že nejeme a neumývame sa. Vtedy som si uvedomila, že človek znesie akékoľvek ťažké podmienky a to ma oslobodilo od strachu."

Čo si predstavujete, že príde po revolúcii?

"Situácia sa skomplikovala. Spočiatku mali veľký význam a vplyv mierové akcie, neskôr však vzrástlo násilie a revolúcia už nemá jednotné vedenie. V Sýrskej národnej koalícii sú prúdy, ktoré reagujú na rôzne svetové trendy, a jej poslaním zrejme bude prekonať prechodné obdobie. Vytvoriť novú ústavu, ministerstvá, pripraviť voľby. Ona by teraz mala reprezentovať našu krajinu a už aj začala nadväzovať diplomatické vzťahy s arabskými krajinami."

Akú pozíciu pri tom budú mať náboženské hnutia?

"Režim sa pustil do nepeknej a nebezpečnej hry, revolúciu sa snažil prezentovať ako náboženskú vojnu medzi sunitmi, čo je najpočetnejšia časť populácie, a skupinou alavitov, ktorú zas tvoria prezidentovi blízki. V skutočnosti sú do revolúcie zapojení ľudia rôznych vyznaní a bojujú proti nespravodlivosti a korupcii vo všetkých typoch náboženstva. Samozrejme, že po mnohých masakroch a útokoch na sunitov sa mnohí revolucionári ešte viac hlásia k svojmu náboženstvu. A nepopieram, že na uliciach sú aj extrémisti so zbraňami, ale tí nereprezentujú pravú tvár revolúcie."

Nebojíte sa, že keby vo voľbách zvíťazilo radikálne náboženské hnutie, boli by ľudské práva ešte viac ohrozené ako v diktatúre? Napríklad práva žien.

"Ak hovoríte o emancipácii žien, je to skôr niečo, čo vyšlo z prirodzenej povahy našej spoločnosti, Asadov režim sa na tom len priživoval. Teraz považujem za najdôležitejšie zastaviť zabíjanie, zabezpečiť právo na život a naďalej vyvíjať plány, ako legislatívne a spoločensky zabezpečiť práva žien, detí a vôbec, všetkých vrstiev našej rôznorodej spoločnosti. Asi si viete predstaviť, aké riziko to je, vytvárať jadro novej občianskej spoločnosti a jej princípov. Robíme to všetko potajme."

Máte pri tom čas aj na súkromný život?

"Už som aj zabudla, čo to slovo znamená. A to žijem v centre Damasku, čo je najbezpečnejšia oblasť. Mnohí moji priatelia už zomreli, niektorých mučili, iní zmizli, utiekli za hranice alebo sú vo väzení. Mne sa nič také nestalo, ani mojej rodine, len som pred pol rokom prišla o prácu. Aj tak mám však pocit, že nech robím čokoľvek a akokoľvek sa snažím pomáhať, tragédie okolo mňa len pribúdajú a pribúdajú. Neustále myslím na budúcnosť - a uvedomila som si, že myslím na ňu v strachu."

Aké máte plány na najbližšie dni?

"Aj vo mne sa bijú dve predstavy. Odídem alebo zostanem? Väčšina výroby sa zastavila, ľudia prišli o prácu a platy sa im zminimalizovali. Naša mena stráca silu a všetky ceny rastú. Režim núti mladých ľudí, aby vstúpili do armády, čo znamená takmer istú smrť. Sme prosto vo vojne. Tí, čo mali pocit, že tu už nemajú ako pomôcť, opustili krajinu. Aj môj snúbenec je teraz v zahraničí a ja by som šla rada za ním. Neodídem však skôr, ako finančne nezabezpečím rodičov. Takže si najprv musím nájsť prácu."

Takže snívate?

"Snívam. Počas revolúcie som dokončila vysokú školu, počas revolúcie som sa aj zasnúbila. Na Sýriu myslím neustále, snažím sa urobiť všetko, čo môžem. Pritom však viem, že musím myslieť aj na seba a bez ohľadu na to, v akých ťažkostiach som sa práve ocitla. Žijem v krajine, kde sa korupcia a rodinkárstvo prejavujú úplne všade, pri obyčajnej bankovej transakcii, pri zamestnávaní sa či pri žiadaní o povolenie na nejaký projekt. Mladí ľudia musia veľmi zabojovať, ak si chcú splniť nejaký sen. Veľa z nich sníva o byte, aute, o voľnom čase pri hudbe, filme, knihe, o cestovaní. Aj ja mám také sny, ale odvtedy, ako som dospela, sa snažím najmä o to, aby som sa mohla spoľahnúť sama na seba."

Sýria. Drsná štatistika

Pol milióna ľudí muselo utiecť z krajiny, 40-tisíc už prišlo o život.

Občianska vojna v Sýrii už dávno nie je len o bojoch v odľahlých mestách. Do hlavného mesta sa takmer už nelieta, nebezpečné je to aj na medzinárodnom letisku. Posledné letecké spoločnosti z Kataru či Egyptu sa lietania do Sýrie radšej vzdali.

V Damasku bežne vypadáva internet aj mobilné siete. Bomby vybuchujú v centre a štvrtiach lojálnych prezidentovi Bašarovi Asadovi.

Len vo štvrtok zabila bomba neďaleko školy v jednej zo štvrtí mesta 16 ľudí. Polovica z toho boli ženy a deti. Deň predtým vybuchlo auto pri ministerstve vnútra. Medzi piatimi obeťami bol aj sýrsky poslanec.

Odhaduje sa, že po 20 mesiacoch, odkedy vypukla revolta proti sýrskemu prezidentovi, zomrelo už vyše 40-tisíc ľudí.

Pol milióna muselo utiecť do susedných krajín, najviac do Libanonu. Každý deň pribudne medzi utečencami podľa OSN asi tritísíc ľudí. Asadova armáda neváha bombardovať miesta, ktoré ovládajú rebeli. Tento týždeň proti rebelom nasadila už aj sovietske rakety Scud.

Do Turecka, kde ušlo skoro 150-tisíc Sýrčanov, NATO čoskoro vyšle americké protiraketové batérie Patriot. Majú chrániť Turecko pred prípadnými útokmi spoza hraníc. Jedna už zabila päť tureckých civilistov.

Aliancia popiera, že by malo ísť o začiatok bezletovej zóny, ako to bolo v prípade pádu líbyjského plukovníka Muammara Kaddáfího.

Sýrsku opozíciu, ktorá sa po mesiacoch zjednotila, už uznáva vyše sto krajín vrátane Spojených štátov či Francúzska. Západ sa však zdráha vstúpiť do krajiny vojensky, podobne ako v prípade Líbye. Riskoval by tým konflikt s Iránom aj Ruskom, ktoré držia Asadov režim pri živote.

Napriek tomu sa však stále viac hovorí o takzvaných humanitárnych nárazníkových zónach, ktoré by pomáhali civilistom prežiť ťažké časy. Za ne už dlhšie lobuje Ankara. Rebelom, ktorí volajú aj po vojenskej a nielen diplomatickej pomoci, by to zase pomohlo logisticky. Znamenalo by to ešte väčšie vtiahnutie veľmocí do krvavého konfliktu.

Mirek Tóda

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  5. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  6. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  7. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  8. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  9. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  10. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  1. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 459
  2. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 350
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 14 401
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 389
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 8 068
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 502
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 448
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 329
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 532
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 083

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.

Neprehliadnite tiež

Mier v Mjanmarsku je bližšie, federácia zatiaľ nevznikne

Rokovania medzi armádou a povstalcami prerušili, ale budú pokračovať.

Zabil ich, lebo sa zastali moslimov. Trump mlčí

Americkému prezidentovi vyčítajú, že medializovaný útok belošského rasistu si nevšimol.

Aljašská sopka Bogoslof opäť vybuchla. Popol môže poškodiť motory lietadiel

Erupcia začala v nedeľu popoludní miestneho času a trvala približne 55 minút.