Podzemný archív varšavského geta, nazvaný Ringelblumov archív, je na zozname pamiatok svetového dedičstva Pamäť sveta UNESCO ako výnimočný historický prameň k výskumu života a holokaustu poľských Židov. V čom je výnimočný?
„Archív obsahuje všetky informácie o fungovaní geta za dva a pol roka až do momentu jeho likvidácie. Je to unikátny zber informácií, jediný svojho druhu v Európe. Týka sa všetkých odvetví v gete: od chorôb cez sanitárnu situáciu, históriu pašerákov, detí, tábory práce. Posledná časť dokumentov hovorí o tom, ako od začiatku roku 1942 začali vyvážať Židov do Chelmna (prvý vyhladzovací nacistický tábor na území Poľska – poz. red.). Prvých Židov vraždili tak, že ich dali do auta s výfukom dovnútra a pustili výfukové plyny.“
Po Poľsku je Slovensko druhou krajinou, kde sa dá výstava pozrieť. Prečo Bratislava?
„Jeden z denníkov z archívu publikoval poľský veľvyslanec v Bratislave a historik Andrzej Krawczyk, ale myslím si, že by táto výstava mala byť vystavovaná všade. Treba, aby ľudia o tom, čo sa dialo vo varšavskom gete, vedeli. Sú to neuveriteľné zdroje vedomostí, s ktorými môžu ďalej pracovať historici. Viem, že Slovensko má svoju históriu so Židmi, a na rozdiel od iných krajín to bola slovenská vláda, ktorá počas vojny prispela k tomu, že boli vyvraždení Žida, bohužiaľ.“
Aký je dnes vzťah Poliakov k Židom?
„Zmiešaný. Na jednej strane mám pocit, že v Poľsku sa nikdy toľko osôb nezaoberalo históriou Židov. Nikdy nebolo tak veľa výskumov, nikdy nebolo toľko Poliakov, ktorí by sa učili hebrejský jazyk. Veľa ľudí má pocit solidarity s osudom Židov. V júli som organizoval pochod vo Varšave na pamiatku Židov z geta a prišli tisíce ľudí, hoci boli prázdniny. Na druhej strane, keď niekto otvorí internet, je tam strašne veľa antisemitských textov.“
Poľsko však rozdelil film Pokłosie (Dozvuky), ktorý nadväzuje na masaker Židov v Poľsku počas druhej svetovej vojny. Populárnemu hercovi Maciejovi Stuhrovi, ktorý vo filme hrá, teraz na internete nadávajú do Židov s bokombradami. Prečo sa Poliaci tak hnevajú. Nemajú podiel na vraždení Židov?
„Samozrejme, boli aj takí Poliaci, a Ringelblumov archív to ukazuje. On sám napísal knihu o poľsko-židovských vzťahoch, kde opisuje aj niekoľko prípadov vydierania Židov Poliakmi. Aj jeho zradil Poliak, keď sa ukrýval po úteku z geta a vydal ho nacistom.“
Prečo sa to Poliakom tak ťažko priznáva?
„Dobrá otázka, ale ťažko na ňu odpovedať. Zdá sa mi, že Poliaci viac ako iné národy majú potrebu byť hrdí na vlastnú minulosť, chcú vidieť len to dobré, že sme bojovali s Nemcami, so Sovietmi, že fungoval podzemný štát.“
Maciej Stuhr povedal, že ľahšie je v Poľsku priznať, že je človek gayom než Židom. Súhlasíte s tým?
„Myslím si, že nevie, čo hovorí. Myslím si, že je to opačne. V Poľsku je to tak ako inde, že osoba so židovskými koreňmi začína hľadať súvislosti so svojou históriou, so svojimi dejinami a učí sa židovskej kultúre. Nevidím v tých ľuďoch strach, oni sú hrdí, že môžu byť židmi a otvorene sa k tomu hlásia.“
Prečo potom nenávidia herca len pre jeho židovskú filmovú úlohu?
„Ten film je zaujímavý fenomén. Už kniha amerického historika poľského pôvodu Jana Grossa z roku 2000, podľa ktorej ten film vznikol, vyvolala veľkú nevôľu v Poľsku. Hovorilo sa, že Žid napísal knihu proti Poliakom, hoci Grossova mama mala lepší životopis ako väčšina Poliakov.“
Čoho sa teda boja?
„Ľudia počas vojny a po vojne využívali židovské majetky a dodnes sa obávajú, že ich budú chcieť späť. Je to všeobecný strach, najmä v malých obciach stredného Poľska. Reakcie na film sú neopodstatnené, ale opakujú ten mýtus, že my sme boli super, prečo nás teraz niekto obviňuje.“
Ako sa po vojne zmenil vzťah k Židom?
„V Poľsku sa zachránilo 30 až 40-tisíc Židov. Tí, ktorí sa vracali z koncentračných táborov, sa stretávali s brutálnym antisemitizmom. Okolo tisíca Židov zavraždili ešte po vojne z rôznych príčin – z obavy, že chcú späť svoje majetky. Ale jeden z motívov bola aj legenda, že Židia zabíjajú kresťanské deti, lebo potrebujú ich krv, aby sa posilnili po utrpení, ktorým prešli počas vojny. Druhý motív bol, že Židia zase vládnu. V Poľsku do roku 1956 vládol triumvirát na čele s Boleslavom Bierutom, to bol taký malý poľský Stalin. Dvaja jeho spolupracovníci boli Židia.“
Vy ste optimista, nevnímate antisemitizmus ako problém Poľska?
„Myslím, že sa to mení. Žiaden národ nemá rád, ak mu každý deň pripomínate, že vraždil Židov, lebo boli rôzni Poliaci a treba sa vyjadrovať opatrne. Poliaci prežili priveľa vecí, aby ste im hovorili, že boli svine.“
Je diskusia o Židoch súčasťou širšej nenávisti v Poľsku? Ako to vnímate ako sociológ?
„Nie je to dobré. Na internete sa píšu strašné veci, nepamätám sa, žeby Poliaci boli takí rozhádaní medzi sebou. Podľa mňa v Poľsku je ozajstná studená občianska vojna. Je to boj medzi pravicovým zoskupením (konzervatívna strana Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského – poz. red.) a zvyškom. Ľudia si už ani nepodávajú ruky, pretrhali všetky vzťahy. Nejde o to, že majú iné názory, prestali sa rozprávať, to je neuveriteľné. Je to chorobná predstava pravice, že poľská kultúra je ničená tými druhými Poliakmi alebo že ju ničí aj niekto cudzí ako Rusi, Američania alebo aj Židia. Nikde vo svete nie je taký konflikt.“
Prečo je to tak?
„Ten konflikt je vo všetkých možných sférach – dejiny, umenie, politika, médiá. Ja som bol kedysi názoru, že Poľsko sa rozdelilo kultúrne a ekonomicky, že iní sú Poliaci z veľkých miest a iní z malých mestečiek. Tí z veľkých miest majú väčšie šance, dobré školy, ľahšie získavajú prácu, učia sa. To môže byť jedna z príčin konfliktu, že poľský vidiek sa cíti ukrivdený tým, čo sa stalo po transformácii. Ale je to len jedna z hypotéz, neviem to presne vysvetliť. Poľská pravica je slabá, má 30 percent hlasov a nemôže vládnuť a tú politickú slabosť zamenila na hroznú morálnu agresiu.“
Ako sa ten konflikt skončí?
„Niečím veľmi zlým. Nemusí dôjsť k vojne, ale objavia sa nejakí šialenci, rapídny radikalizmus začína byť odpoveďou na tú situáciu a začína to byť nebezpečné. Keď čítam pravicové médiá, mám pocit, že žijú v úplne inom svete. Nerozumiem ich argumentom, ale nerozumiem ani argumentom druhej strany. V Poľsku robí Gazeta Wyborcza kampaň, že Poliaci sú antisemiti, nerozumiem, prečo to robia.“
Sú podobné konflikty vo svete?
„Politický konflikt je veľmi silný v Rusku, aj v Amerike pred voľbami bol, ale taký hlboký konflikt, ktorý nie je len politický, ale aj kultúrny, je len v Poľsku. Vo všetkom sme sa rozdelili. Ľudia, ktorí nepatria ani k pravici, ani k ľavici, si nevedia nájsť miesto a necítia sa ako doma.“
Pomohla k tej nenávisti tragédia v Smolensku, kde zahynul aj prezident Kaczyński?
„Je to jeden z dôležitých momentov. V Poľsku sa to volá smolenské náboženstvo. Vyčíta sa vláde, že katastrofa mohla byť výsledkom atentátu a Tuskova vláda nesie politickú a morálnu zodpovednosť, že zanedbala vyšetrovanie. Je to strašne dramatický konflikt. Následkom tej kritiky voči Tuskovi má stále viac ľudí pochybnosti, ako to bolo.“
Vraj bude aj film o Smolensku?
„Nebude a pravica chce, aby to bola vláda Donalda Tuska, ktorá to nedovolí. Potom povedia, že preto, lebo Tusk skrýva pravdu. Pravica živí ten konflikt a to je poľsko-poľská vojna.“
