Berlín 15. júna (TASR) - Vybudovanie Berlínskeho múru v roku 1961 bolo úľavou pre administratívu vtedajšieho amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, keďže fyzické rozdelenie nemeckej metropoly znížilo potenciál Berlína ako zdroja konfrontácie medzi Washingtonom a Moskvou. Vyplýva to zo zistení vedcov prezentovaných na konferencii, ktorá sa v Berlíne koná pri príležitosti 40. výročia postavenia múru.
Podľa historikov americká rozviedka mala jasné signály, že komunistické východné Nemecko podnikne kroky, aby zabránilo exodu svojich občanov na Západ, ktorý ohrozoval hospodárstvo krajiny. Hlavnou obavou USA však bola možnosť, že vo východnom Nemecku prepukne povstanie, čím by sa narušila medzinárodná rovnováha studenej vojny.
"Vybudovanie múra nebolo prekvapením ani pre tajné služby, ani pre Kennedyho. Nejasný bol pravdepodobne len dátum (výstavby)," vyhlásil historik Bernd Stöver z Postupimskej univerzity.
Na trojdňovej berlínskej konferencii, podporovanej americkými a nemeckými organizáciami, sa zúčastňujú vedci, ktorí počas uplynulého desaťročia skúmali nové informačné zdroje v bývalom sovietskom bloku a odtajnené západné dokumenty.
Vybudovaním Berlínskeho múru - najprv barikád z ostnatého drôtu urýchlene premenených na betónový val - prišli východní Nemci 13. augusta 1961 o možnosť, ako cez Západný Berlín bez väčších problémov uniknúť z komunistickej krajiny. Pri pokuse o prechod cez Berlínsky múr zahynul za takmer 30 rokov jeho existencie veľký počet ľudí. Múr symbolicky padol 9. novembra 1989 po vlne protikomunistických demonštrácií.
Nemecko bolo po skončení druhej svetovej vojny rozdelené medzi víťazné mocnosti na štyri zóny. Na území americkej, britskej a francúzskej zóny neskôr vznikla Nemecká spolková republika, ruský sektor sa premenil na Nemeckú demokratickú republiku. Na zóny bola rozdelená aj metropola na Spréve.
Západný Berlín získal veľký symbolický význam ako enkláva demokracie v komunistickom bloku. Moskva sa niekoľko rokov neúspešne snažila primäť Washington, Londýn a Paríž, aby sa Západného Berlína vzdali. S týmto cieľom vyhlásila blokádu západnej časti mesta, ktorú sa však podarilo prekonať zorganizovaním leteckého mosta.
Zníženie napätia znamenalo, že Berlínsky múr sa stal stabilizačným faktorom, ktorý nebol v USA - obávajúcich sa prepuknutia atómovej vojny so Sovietmi - nevítaný.
Podľa Helmuta Trotnowa zo Spojeneckého múzea v Berlíne vybudovanie múru pre Kennedyho predstavovalo "dokázateľnú úľavu". "Spojené štáty sa v tom čase vzdali politiky zameranej na oslobodenie východnej Európy" spod sovietskej nadvlády, povedal Stöver. Ako dodal, jediné, čo americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) prekvapilo, bolo mimoriadne silné emocionálne pobúrenie, ktoré postavenie múru vyvolalo v západnom Nemecku a Západnom Berlíne. Hlavnou úlohou CIA však bolo zistiť, či vo východnom Nemecku nehrozí vypuknutie revolúcie. Fakt, že k ničomu nedošlo, CIA určitým spôsobom prekvapil, dodal Stöver.
Profesorka z washingtonskej Univerzity Georgea Washingtona, Hope M. Harrisonová, uviedla, že východonemecké vedenie považovalo múr za otázku svojho prežitia a tlačilo na Moskvu, aby jeho vybudovanie schválila. Vtedajší sovietsky líder Nikita Chruščov sa však obával, že tento krok môže vyvolať hospodársku blokádu zo strany Západu a príliš eskalovať konfrontáciu s Kennedym. "Veľmi sa zdráhal (Chruščov) uzavrieť hranice. Urobil tak, až keď bol prinútený. Veľmi sa obával vojny so Západom," dodala Harrisonová.
