Majstri Európy, majstri sveta aj olympijskí víťazi na divokej vode. FOTO – TASR
Pôjdu najzlatší športovci voliť? Peter a Pavol Hochschornerovci: „Pôjdeme a už aj vieme koho.“ Prezradiť to však nechcú. „Inak, politiku sledujeme najmä z rádia a väčšinou nám vlasy dupkom vstávajú už cestou z letiska do Bratislavy.“ FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Vodní slalomári Peter a Pavol Hochschornerovci majú vo svojich dvadsiatich troch rokoch neuveriteľnú zbierku zlatých medailí. Už nemôžu vyhrať nič viac. Sú víťazmi Svetového pohára, majstrami Európy, olympijskými víťazmi a od augusta aj majstrami sveta. Pritom bývajú stále v paneláku v bratislavskej Petržalke.
„Mesto nám po olympiáde v Sydney sľúbilo pozemok. Ako poctu od rodákov. Dohodlo sa aj s Rusovcami, kde chceme bývať – aby sme to mali kúsok k vode. Máme informácie, že je to vo finálnej fáze,“ hovorí nižší Pavol. Hoci sú s Petrom dvojčatá, nepodobajú sa ako vajce vajcu. Je medzi nimi rozdiel desať minút, ale rodičia nevedia, ktorý je starší. Dokonca sa spočiatku volali opačne.
„Ja som bol najskôr Peter a on Paľo. Potom sa to vymenilo,“ dávajú k dobru až neuveriteľnú historku. „Prehodila to babka. Povedala, že ja sa viac podobám na Paľa a on na Petra. Tak nás premenovali.“
Zmaturovali vďaka medaile?
Naši najzlatší športovci pričuchli k vode už v detstve. Aj k zamrznutej. „Otec nás raz zobral na hokejový tréning. Korčuľovali sme hodinu okolo hokejky, nebavilo nás to, tak sme to zabalili a hrali sme sa radšej s kamarátmi pred domom.“ Tak sa nestali hokejistami.
Ako vodáci začínali s tvrdým tréningom až v štrnástich. Ich vzor a rovesník Michal Martikán mal v tom čase odtrénovaných šesť rokov. Nezačínali spolu ani na jednej lodi. Pavol to skúšal s iným partnerom aj na hladkej vode, Peter jazdil rok na kajaku. Veľké spoločné víťazstvo oslávili po juniorských majstrovstvách Európy v zjazde na divokej vode. „Trénovali sme na Dunaji, na vlnách, ktoré robili veľké lode. Časom sme začali chodiť do Mikuláša, dnes sme stále v Čunove. Je tam jeden z najlepších kanálov na svete.“
Ak by nejazdili na vode, asi by pracovali v telekomunikáciách. Študovali na strednom odbornom učilišti spojárskom. „Hrali sme sa s telefónnymi ústredňami a telefónmi. Od prvého ročníka základnej až po maturitu sme sedeli spolu v lavici. A učili sme sa rovnako zle.“ (Smiech.) „Ledva sme prechádzali z ročníka do ročníka, ku koncu sme už nemali čas. Na maturitu sme sa učili na majstrovstvách sveta, ešte pred jazdou. Nevieme, či sme zmaturovali preto, že sme mali na krku medaily, alebo sme to vedeli.“ (Smiech.)
Nemíňajú, šetria na dom
Za víťazstvo na olympiáde dostali mladí Hochschornerovci okrem dvoch miliónov korún aj vozidlo Octavia. „Po zdanení nám však zostalo asi milión dvestotisíc. Auto sme vrátili a po príplatku sme si zobrali Octaviu combi, aby sa nám do nej aj niečo zmestilo.“ Polovicu kufra zaberá reproduktor, pôvodné sedadlá nahradili športové. „Nie preto, že by sme jazdili rýchlo, ale lepšie sa v nich sedí.“
Z peňazí, ktoré povyhrávali, inak míňajú veľmi málo. „Šetríme na dom, to je priorita. Tento šport však inak nie je o veľkých peniazoch. Dá sa z neho slušne žiť, ak ste v úplnej špičke. Ak ste štvrtý, je to len na živobytie.“ Obaja sú navyše zamestnancami Športového klubu polície a za to, že sú olympijskými víťazmi, patria do najvyššej príjmovej kategórie. Ich príjem mesačne predstavuje okolo šestnásťtisíc korún čistého.
„Najdrahšie na tomto športe sú výjazdy, cestovanie a výstroj. Jedna loď stojí asi osemdesiattisíc, my sme tento rok zničili tri.“ Našťastie si tieto náklady nehradia z vlastného vrecka, vďaka tomu, že sú členmi olympijského toptímu. Ako si teda užívajú?
„Do mesta ideme len vtedy, ak treba niečo vybaviť, do banky.“ (Smiech.) „Inak nás tam skoro vôbec nestretnete.“ A Peter dodáva: „Asi by som tam aj zablúdil.“ Pavol: „Viem, kde sú tie banky a Tesco.“
Do kina, mesta a na diskotéky nechodia
V centre obchodného ruchu hlavného mesta, na Obchodnej ulici, boli dvojičky naposledy pred takými troma rokmi. „Keď sme išli domov zo strednej školy.“ Nechodia ani do kina, Pavol tam bol za posledné roky dva-trikrát. „Lebo je to také drahé, že ak idú na film traja, minú viac ako za film na DVD. A ten ti zostane navždy.“ Nepijú alkohol, nefajčia. „Štrngneme si, ale nepripijeme. Nechutí nám to. Nie je nad kolu.“ Na diskotéky nechodia skoro vôbec. „Tento rok sme sa boli pozrieť na Beach party. Raz. Ako sa ľudia bavia.“ Pre istotu netancujú. „Na Silvestra nás v televízii donútili robiť nejaké pohyby. Mali sme pádla v ruke a Peter Lipa s nimi dostal po píšťalách.“ (Smiech.)
Spoločenské akcie ich totiž takisto vôbec nebavia. V oblekoch sa síce necítia najhoršie, ale ak netreba, tak si ich radšej nedajú. „Máme asi tri kravaty, ale len jednu, čo sa dá nosiť. Kúpil nám ju sekretár olympijského zväzu v Monte Carle, žiadnu sme nemali a on sa nemohol na to pozerať.“ Ich zvykom je zahrať sa večer o dvadsiatej na playstation alebo si zapnúť dobrý film na DVD. „Ale často sa stane, že už do polovice filmu zaspíme.“ A ich najobľúbenejšie jedlo je z McDonaldu. „Každý väčší úspech slávime v tomto podniku. Všade vo svete. Na Slovensku sme tam pravidelnými návštevníkmi, máme špeciálne firemné kartičky, takže nemusíme platiť.“
Popularita? Slovo skoro neznáme
Napriek tomu, že sú bratia, zlaté dvojičky spolu denne skoro dvadsaťštyri hodín, nelezú si na nervy. Pôsobia až neuveriteľne pokojným dojmom. Pohodovo. „Na suchu nemáme nervy na to, aby sme si liezli na nervy.“
Keďže sa príliš neprezentujú, ľudia ich na ulici veľmi nespoznávajú. „Možno len ak ideme v obleku, na nejaké vyhlasovanie.“
Peter si však spomína na príjemný zážitok s popularitou. „V Austrálii nás raz na ulici zastavila nejaká študentka zo Slovenska. Keď sa chcela odfotografovať, boli sme dosť prekvapení.“
ROMAN KRPELAN
