Berlín 15. septembra (TASR) - Niekoľko rokov bojuje v súčasnosti opozičná Slobodná demokratická strana (FDP) s vládnucimi zelenými o tretiu priečku medzi nemeckými parlamentnými politickými stranami. Už dlhšie obdobie však liberáli jasne vedú v prieskumoch verejnej mienky pred Spoločenstvom 90/Zelenými, keď by ich volilo od 7,5 do 12 percent nemeckých voličov.
V nastávajúcich voľbách chcú 22. septembra liberáli dosiahnuť taký výsledok, aby zostavovali vládny kabinet spoločne buď s tradičným partnerom opozičnou Kresťanskodemokratickou a Kresťanskosociálnou úniou (CDU/CSU), alebo dokonca s vládnucou Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD).
Obidve opcie si nechali liberáli, ktorí usporiadali uplynulú nedeľu stranícky zjazd v Berlíne, ako jediná strana pred voľbami voľné. Nevyjadrili sa v prospech ani jednej z dvoch najväčších parlamentných strán.
Na zjazde prijali len podmienky pre prípadné koaličné rozhovory a následnú koaličnú dohodu. Dokument obsahuje sedem bodov, ktoré zahŕňajú naplnenie podmienok v oblasti školstva, daňovej politiky, viac financií do vzdelávania a rozvoja infraštruktúry, referendum o európskej ústave, posilnenie stredného stavu a podobne.
Toľko sebavedomia, aké preukazuje v súčasnosti FDP, nepoznala strana vo svojej doterajšej histórii. Po septembrových voľbách v roku 1998 musela po 16 rokov vládnutia ako menší koaličný partner bonnského vládneho kabinetu spolkového kancelára Helmuta Kohla odísť do opozície. Liberáli získali 27. septembra len 6,2 percenta hlasov a obsadili štvrté miesto, keďže zelených volilo až 6,7 percenta voličov.
O rok neskôr prehrali liberáli viacero krajinských volieb. V Hesensku dopomohla FDP napriek svojím stratám CDU. Pred dvoma rokmi sa však liberáli konečne dočkali zmeny negatívneho trendu. V krajinských voľbách do Landtagov v Šlezvicku-Holštajnsku a v Severnom Porýnií-Vestfálsku predbehli zelených a obsadili tu tretiu priečku.
Práve v Severnom Porýnií-Vestfálsku sa podarilo krajinskému predsedovi FDP Jürgenovi Möllemanovi dosiahnuť veľký triumf, keď zdvojnásobil počet získaných hlasov v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Liberálov tu volilo až 9,8 percenta a štyri roky predtým len štyri percentá obyvateľov tejto priemyselnej spolkovej krajiny.
Nasledovali ďalšie úspechy na krajinskej úrovni v roku 2001 - liberáli dosahovali osempercentné výsledky vo voľbách v Porýnií-Falcku a v južnom Bádensku-Württembersku. Následne sa vrátili do senátov v Hamburgu a metropole Berlíne. Napokon tento rok doslova poskočili v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, keď získali až 13,3 percenta, v porovnaní s 4,2 percentami vo voľbách predchádzajúcich.
S touto zmenou trendu je spojený aj úspech Möllemanna na spolkovej úrovni. Jeho snahou a jeho prácou odstúpil po rokoch viac bezfarebný vtedajší šéf liberálov Wolfgang Gerhard v máji 2001. Novým spolkovým predsedom sa stáva vtedajší generálny tajomník strany Guido Westerwelle.
Möllemann ďalej presadil, aby strana po prvý raz v histórii postavila svojho vlastného kancelárskeho kandidáta. Prirodzene chcel sa stať ním on sám, napokon však zvíťazil po vnútrostraníckom boji práve Westerwelle. Liberáli chcú v celonemeckých voľbách 22. septembra získať utopistických 18 percent, čo naposledy potvrdili na spomenutom berlínskom straníckom zjazde.
Krátko po zvolení kancelárskeho kandidáta sa v strane prejavuje opäť kríza spojená s osobou Möllemanna. Jeho dlhoročná kritika politiky Izraela a až antisemitské vyhlásenia a spory s nemeckou Ústrednou židovskou radou sa začali objavovať v médiách s negatívnymi dôsledkami.
Vedenie strany preberá aj v skutočnosti Westerwelle. Viacero pozorovateľov je presvedčených, že išlo o taktický ťah, keď snahou strany bolo získať pravicovo zmýšľajúcich voličov. Möllemannn na strane jednej dostával stovky pochvalných listov, no preferencie FDP klesali.
V nadchádzajúcich voľbách, ktoré sa uskutočnia už o týždeň, si liberáli veria, že budú zostavovať vládu, či už po boku únie, alebo sociálnych demokratov. S CDU/CSU ich spája spoločný názor riešenia hospodárskej politiky a s vládnucou SPD zase najmä riešenie daňovej politiky.
Obávať sa musia liberáli vzniku veľkej koalície únie s SPD, alebo takého výsledku, kedy by zostavovala opätovne vládu červeno-zelená koalícia. FDP striktne odmieta vznik semaforovej trojkoalície so zelenými a SPD.
Vo svojom volebnom programe sa liberáli zameriavajú na odľahčenie zaťaženia rodín a stredného stavu, na odbúranie vplyvu štátu a na väčšiu zainteresovanosť občanov na riadení chodu spoločnosti. Dôležitá je pre nich komplexná daňová reforma a zníženie percentuálnych pásiem daní na 12, 25 a 35 percent.
TASR - Ivan Kríž np