Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
1. Prekvapil Pchjongjang vystrelením rakety?
Severokórejský režim už dlhšie oznamoval, že v decembri pri príležitosti prvého výročia úmrtia diktátora Kim Čongila vypustí na obežnú dráhu satelit. Zdalo sa však, že má technické problémy, pre ktoré natiahol termín možného štartu o týždeň.ň
Aj satelitné zábery z utorka ukazovali, že raketu sťahujú z odpaľovacieho zariadenia a vypúšťajú z nej palivo. Z tohto pohľadu bol strdajší úspešný pokus prekvapením. Samotný fakt, že Severná Kórea pokračuje v raketovom programe, neprekvapuje nikoho.
2. Je Severná Kórea nebezpečná?
Tento pokus neohrozil nikoho, Severokórejčania zrejme naozaj „len“ vypustili satelit. Porušili tým však rezolúciu OSN, ktorá im raketové testy zakazuje. Technicky totiž medzi vynesením satelitu a strely dlhého doletu nie je veľký rozdiel, stačí zmeniť dráhu letu.
Tieto strely by už mohli zasiahnuť aj Spojené štáty, nehovoriac o Japonsku či Južnej Kórei. Teoreticky by mohli niesť jadrové hlavice. Odborníci si však zatiaľ nemyslia, že Pchjongjang má také ľahké jadrové zbrane, ktoré by mohla niesť hlavica strely.
3. Aké boli reakcie svetových mocností?
Odsúdenie zo strany západných mocností, ako aj Japonska a Južnej Kórey sa čakalo. Vystrelenie rakety však nepriamo odsúdila i Čína, posledný spojenec režimu. Peking vyjadril „hlboké obavy“ a cez svoje médiá vyzval krajiny regiónu, aby napätie nestupňovali.
Peking sa v posledných týždňoch snažil odhovoriť Kim Čong-una od štartu rakety. Napriek tomu sa neočakáva, že by v Bezpečnostnej rade hlasoval za prísnejšie sankcie voči režimu. Rada mala zasadnúť už v stredu večer.
4. Čo tým chcel režim povedať?
Tento krok bol určený dvom adresátom. Severokórejčanom má ukázať, že krajina je schopná technologicky sa vyrovnať mocnostiam, ktoré posielajú satelity do vesmíru. Obrovskú chudobu pritom propaganda zamlčí. Zahraničie má zas upozorniť, že so Severnou Kóreou treba počítať, minimálne sa jej treba báť.
5. Ako to ovplyvní situáciu v okolitých krajinách?
Japonsko aj Južnú Kóreu čakajú v týchto dňoch voľby. V Kórei je opäť témou postup proti severnému susedovi. V Japonsku sa zas hovorí o zmene povojnovej ústavy, ktorá dáva armáde možnosť zasiahnuť len v prípade napadnutia. Nebezpečný sused môže ako argument zavážiť v oboch diskusiách.
Ľudia hladujú pre drahé rakety
Severokórejský režim ľuďom hovorí, že musí míňať peniaze na zbrane, lebo je obklopený nepriateľmi.
PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Jedna z najchudobnejších krajín Ázie, kde milióny ľudí hladujú, investovala len v tomto roku 1,3 miliardy dolárov do raketového programu. Aj to ukazuje, ako funguje severokórejský režim.
Sumu odhadla juhokórejská vláda, započítala doň oba tohtoročné pokusy, teda aj ten neúspešný z apríla. „Mohli by za to mať 4,6 miliónov ton kukurice, Severokórejčania by mali čo jesť štyri až päť rokov,“ cituje CNN ministerstvo pre zjednotenie.
Pre Pchjongjang je však raketový program kľúčovou záležitosťou. Pred občanmi ho zdôvodňuje tým, že režim je obklopený nepriateľmi a musí sa vedieť brániť.
Preto míňa veľké peniaze na armádu, kým ľudia hladujú. Navonok zasa tvrdí, že chce vyslať satelity na obežnú dráhu a to je právo každej krajiny.
Severná Kórea má teraz viac ako tisíc rakiet s rôznym doletom a presnosťou. Najväčšou hrozbou by bolo, ak by uspela s jadrovým programom, ktorý spustil zosnulý líder Kim Čongil.
Ak by vedela umiestniť jadrové hlavice na svoje strely dlhého doletu, mohla by zasiahnuť územie Spojených štátov.
Matúš Krčmárik
Na sochu Kima dali milióny
Propaganda vykresľuje Kima mladšieho ako schopného generála. O neskúsenosti mlčí.
PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Mladý generál pevne prebral moc, zasvätil život odkazu svojho otca a starého otca, vďaka svojmu intelektu posúva krajinu dopredu. Takto severokórejským občanom predstavujú situáciu na čele krajiny štátne médiá, ktoré sú pod plnou kontrolou diktátora a jeho ľudí.
Správy o tom, že Kim Čongun nemá žiadne skúsenosti a po smrti Kim Čong-ila krajinu prebral nepripravený, sa na verejnosť nedostanú. Nehovorí sa ani o sporoch medzi špičkami krajiny, kde mladý Kim vymenil niekoľko vrcholových generálov.
Súčasťou propagandy je aj raketový program, ktorý bol jedným z najvýraznejších čŕt vládnutia Kim Čong-ila.
Jeho syn v ňom musí uspieť, aby národu ukázal, že je schopný riadiť krajinu. Po aprílovom fiasku mu to v stredu vyšlo, čo môže posilniť jeho pozíciu.
Aj nový líder pokračuje v budovaní kultu osobnosti. Kim Irsen, jeho starý otec a zakladateľ štátu, má už sochy všade, Kim Čongil ho začína dobiehať.
V apríli postavili jeho 23-metrovú sochu v Pchongjangu, stála desať miliónov dolárov. Na 3200 kľúčových križovatkách je jeho meno, spolu na kult osobnosti za rok minuli viac ako 110 miliónov dolárov.
Matúš Krčmárik
