SOFIA. Bulharsko nepodporí začatie rokovaní medzi Bruselom a Macedónskom o vstupe Skopje do Európskej únie, potvrdili vo svojom utorňajšom stanovisku dvaja najvyšší ústavní činitelia východoeurópskej krajiny.
Premiér Bojko Borisov a prezident Rosen Plevneliev uviedli, že Bulharsko nebude medzi krajinami, ktoré na tohtotýždňovom summite v Bruseli podporia začatie rokovaní s ich juhozápadným susedom.
Sofia podľa ich slov "podporuje európsku budúcnosť" Macedónska, no dôležité je dodržiavanie povinností s dôrazom na "dobré susedské vzťahy".
Plevneliev ešte minulý týždeň tvrdo skritizoval Macedónsko, ktoré sa podľa neho nesnaží o dobré susedské vzťahy a nezaslúži si tak podporu Sofie v jeho eurointegračnom úsilí.
Posledná hodnotiaca správa Európskej komisie podľa neho "neodráža primeraným spôsobom úlohu krajiny v regionálnej spolupráci".
Bulhari totiž nesúhlasia so záverom Bruselu, že ich vzťahy s Macedóncami sú "dokonalé" a môžu byť "príkladom dobrého susedstva".
Prezident Macedóncom vyčíta "čoraz nacionalistickejšiu rétoriku, diskriminačný prístup voči občanom, ktorí sa definujú ako Bulhari, a kladenie prekážok bulharským obchodníkom".
Sporov je viac
Bulharsko bolo v roku 1992 prvou krajinou, ktorá uznala nezávislosť Macedónska od Juhoslávie, obyvateľov však dodnes odmieta uznať za samostatný národ a ich jazyk označuje za dialekt bulharčiny.
Sofia a Skopje si taktiež protirečia vo výklade svojich dejín a prisvojujú si rovnaké historické postavy.
Podobný spor pretrváva aj medzi Macedónskom a Gréckom, ktoré požaduje zmenu oficiálneho názvu krajiny, keďže terajší by mohol podľa Atén vyjadrovať územný nárok na rovnomenný grécky región.
Macedónsko je pritom kandidátskou krajinou Únie od roku 2005, samotné rokovania o vstupe sa však ešte stále nezačali a nebol stanovený ani ich termín.
Macedónci preto dúfajú, že sa tak stane vo štvrtok alebo v piatok v Bruseli. Obdobné očakávania majú aj Srbi.
