Pre televízne kamery pózujú s plynovými maskami. S puškami. Pred podzemnými úkrytmi. So zásobami jedla na mesiace dopredu. Učia deti strieľať, chodia na kurzy prežitia.
Vymieňajú si recepty, ako chutne variť z konzerv, čistiť vodu a rozložiť oheň bez zápaliek. Majú vlastný televízny program. Na prvý pohľad zábavný. Oni to však myslia úplne vážne.
Hovoria si Doomsday preppers. Ich počet rastie tak rýchlo, ako obavy mnohých Američanov, že koniec sa blíži.
Či už ide o koniec spôsobený krachom ekonomiky, prírodnou katastrofou, teroristickým útokom, rozpadom spoločnosti ako takej. Elektromagnetický impulz, ktorý vyradí na roky všetky elektrické prístroje. Alebo zrážka s tajomnou planétou.
Je jedno, aký koniec to bude. Pre nich je dôležité to, že budú pripravení. I keď pre každého ten vrchol bezpečia spočíva v niečom inom.
Egeler s rodinou zo svojho obydlia vybudovali centrum prežitia. Nechýba generátor, prenosné ohrievače, zásobníky vody a zásoby jedla na dva roky. Obávajú sa pádu ekonomiky a obávajú sa, že príde onedlho.
Wilma a Gary Bryantovci zašli ešte ďalej. Aj oni majú zásoby jedla na dlhé mesiace. Keďže sa obávajú, že ľudstvo môže zasiahnuť prírodná katastrofa, stavajú si bezpečný úkryt pre seba a zásoby pod zemou.
Niektorí upierajú pozornosť na koniec mayského kalendára už na tento december. No mnohí dúfajú, že koniec, na ktorý sa pripravujú, nepríde.
Ako napríklad Christopher Nierges. Vie prežiť bez civilizačných vymožeností. Vie si vyrobiť obuv, založiť oheň iba s pár drievkami. Vie, aké rastliny môže jesť i ako chutí lúčny koník.
„To som sa naučil, pretože ak koniec príde, nechcem trpieť. No inak verím, že si to nebudem musieť otestovať naostro.“
