PRAHA. Rozpad Československa prospel určite viac Slovákom ako Čechom, vyhlásil v pondelok v Prahe prezident Českej republiky Václav Klaus po stretnutí so slovenskou hlavou štátu Ivanom Gašparovičom.
Kým takmer celá Európa vrátane Česka je v kríze, slovenská ekonomika podľa Klausa rastie.
"Evidentne rozpad Československa prospel Slovensku viac ako Českej republike. Keď to veľmi zjednoduším, za tých 20 rokov HDP na hlavu u nás sa zvýšilo o 50 percent, na Slovensku o 100 percent," poznamenal Klaus.
Na Slovensku navyše podľa Klausa nikdy nebola tak rozbitá politika ako v Česku.
"Také zbúranie akejkoľvek autority a rešpektu k autoritám ako v ČR podľa môjho názoru na Slovensku nenastalo," dodal ďalej český prezident.
Gašparovič: Pomohli nám zahraniční investori
Gašparovič si myslí, že za úspechom Slovenska stoja najmä zahraniční investori.
"Museli sme prejsť veľkou reformou, museli sme prijať celú novú legislatívu po roku 1989, potrebovali sme zahraničných investorov," povedal.
"Ten prvý dobrý krok boli práve tieto investície, a to konkrétne investície do automobilového priemyslu, keď k nám prišiel Volkswagen," doplnil.
Investície k nám podľa Gašparoviča prišli najmä po tom, ako sme sa stali členmi Únie a NATO. "Týmto sme sa reprezentovali ako zodpovedná krajina," ukončila slovenská hava štátu.
V otázke priamej voľby prezidenta sa česká a slovenská hlava štátu nezhodnú. Klaus priamu voľbu nepovažuje za prínos. Česi budú po prvýkrát voliť prezidenta priamo už v januári.
Ústavný zákon, ktorý zavádza priamu voľbu hlavy štátu, v Česku platí od 1. októbra.
"Zopakujem, že vo voľbe nerozhodnú voliči, ale prezidenta vyberú médiá. To je svet, ktorý ja považujem za nešťastný a zhubný," poznamenal Klaus.
Gašparovič s Klausom súhlasí len na 50 percent. Priznáva, že novinári dokážu ovplyvniť verejnú mienku, a to nielen pozitívne, ale aj veľmi negatívne. Občan však podľa neho volí toho, koho dobre pozná a jeho názor v takom prípade nezmení ani znepriatelená tlač.
Prvú voľbu prezidenta môže podľa Gašparoviča tlač ovplyvniť. Ak však ten istý prezident kandiduje aj druhýkrát, občan sa rozhoduje na základe toho, ako sa prezident správal a čo pozitívne urobil.
"Poviem to na príklade seba. Pri druhej voľbe prezidenta bola tlač – ľavá strana – pozitívna a pravá strana – jeden zlý prezident. A ten zlý prezident napriek tlači veľmi vysoko vyhral," zaspomínal prezident na volebný rok 2009.
Klaus: Nie som euroskeptik, ale eurorealista
Prezidenti sa bavili aj o Európskej únii. To, že Českú republiku na odovzdávaní Nobelovej ceny za mier nikto nezastupuje, by si podľa Klausa v Osle nikto nevšimol, nebyť médií.
Klaus nepovažuje túto otázku za významnú vec, ktorá by stála za diskusiu. Rezolútne tiež odmieta slovo euroskeptik.
Svet sa podľa neho delí na eurorealistov a euronaivistov. "Odmietam byť označovaný za euronaivistu. Som eurorealista," zdôraznil.
Gašparovič si nepamätá, že by niekedy z Česka zaznel názor o tom, že by Únia ako taká nemala existovať.
Poznamenal, že hospodárska a finančná kríza síce odhalila určité nedostatky v architektúre a riadení eurozóny, je však presvedčený, že tak SR, ako aj ostatné členské štáty majú záujem na zachovaní a záchrane Únie i eurozóny.
Gašparovič tiež pozval Klausa na jeho poslednú návštevu Bratislavy. Klaus úraduje ešte do marca a pozvanie prijal.
