Göteborg 15. júna (TASR) - Za bránami opevneného kongresového centra vo švédskom Göteborgu sa dnes lídri Európskej únie (EÚ) pokúšali dohodnúť, aký signál majú vyslať po neúspešnom írskom referende o Zmluve z Nice kandidátskym krajinám. Všetci súhlasili, že to musí byť signál silný, ale nezhodli sa na tom, či stanovia rok 2002 ako termín ukončenia prístupových rokovaní s najlepšími kandidátmi.
V uliciach druhého najväčšieho švédskeho mesta medzitým tisíce demonštrantov zápasili s policajnými jednotkami a centrum Göteborgu sa popoludní premenilo doslova na bojové pole. Obeťou protestov sa stalo niekoľko výkladov, kaviarničiek a pouličných lámp.
"Zhodli sme sa, že po írskom referende je ešte dôležitejšie vyslať kandidátom jasný signál, že proces rozšírenia je nezvratný," oznámila novinárom švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová.
Švédsko sa úporne snaží do záverov summitu presadiť stanovenie roku 2002 ako konečného termínu pre ukončenie rokovaní s najpokročilejšími kandidátmi. Narazilo však na pevný odpor niektorých členských krajín, najmä Francúzska. "Povedať, že rokovania sa skončia v roku 2002, nie je rozumné," uviedol podľa diplomatov francúzsky premiér Lionel Jospin.
Francúzsky minister zodpovedný za európske záležitosti Pierre Moscovici pred novinármi osobne potvrdil postoj Paríža - závery z Nice, ktoré naznačili možnosť ukončiť rokovania na budúci rok a vyjadrili nádej, že noví členovia sa zúčastnia na voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004, sú postačujúce.
Paríž, ale aj Berlín sa obávajú, že by kandidáti po stanovení termínov spomalili tempo reforiem, pretože by svoj vstup považovali za automatický. Ministerka Lindhová pripustila, že sa lídri zatiaľ nezhodujú: "Existuje silná, ale nie jednomyseľná podpora spresnenia časového plánu (rozšírenia)."
Podľa diplomatov je však jedine Francúzsko kategoricky proti švédskemu návrhu, Nemecko by s ním údajne "dokázalo žiť" a Švédov jasne podporujú Briti, Holanďania či Dáni.
Kompromisom, o ktorom sa hovorí, by mohla byť formulácia, že nové krajiny sa budú môcť zúčastniť na voľbách do EP aj v prípade, ak ešte nebude skončená ratifikácia ich prístupových zmlúv, ku ktorej musí dôjsť pred získaním plnoprávneho členstva.
Všetci ale súhlasia, že signál kandidátom z Göteborgu musí byť silný a založený na záveroch summitu v Nice a cestovnej mape, v ktorej Európska komisia vytýčila, kedy by sa malo rokovať o ktorých kapitolách európskej legislatívy. V sobotu budú mať lídri pätnástky možnosť tento signál osobne tlmočiť prezidentom alebo premiérom kandidátskych krajín, vrátane slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu.
Skutočnosť, že krajiny EÚ sa nedokážu dohodnúť ani vtedy, keď chcú vyslať kandidátom "jasný signál", je podľa pozorovateľov už sama o sebe dosť negatívnym signálom.
Summit EÚ pokračuje dnes večer rokovaním o ekonomických otázkach a životnom prostredí. Na pracovnej večeri sa budú prezidenti a premiéri pätnástky zaoberať zahraničnopolitickými témami ako Balkán alebo Blízky východ.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
