CARACAS, BRATISLAVA. Presvedčený revolucionár, vzdelaný, s bohatými skúsenosťami. Tak opísal venezuelský prezident Hugo Chávez svojho viceprezidenta Nicolasa Madura. Ak by sa mu niečo stalo, Chávezovi priaznivci majú voliť práve jeho.
K úvahám o Venezuele po Chávezovi priviedla prezidenta rakovina, ktorú mu diagnostikovali v júni 2011. Operovali ho na Kube, chodil na chemoterapiu a v máji vyhlásil, že je zdravý. Teraz sa mu však choroba vracia.
Chávez tvrdí, že ho unavila aj kampaň pred októbrovými voľbami, v ktorých ho ľudia zvolili na ďalších šesť rokov. V nedeľu sa vrátil na Kubu, kde ho čaká ďalšia operácia, už tretia za rok a pol.
Ak by Chávez podľahol chorobe, konali by sa nové voľby. O tejto možnosti v sobotu hovoril vôbec prvýkrát.
Maduro patrí medzi Chávezových najbližších spolupracovníkov.
Od roku 2006 bol ministrom zahraničných vecí, po októbrových voľbách si ho vybral za viceprezidenta. K prezidentovi bol vždy lojálny, často fungoval ako jeho hovorca.
Očakáva sa preto, že nezmení socialistické smerovanie v krajine, ktoré začal v roku 1999 Chávez.
Kto je Nicolas Maduro?
Nicolas Maduro (50) je bývalý vodič autobusu a odborársky predák verejnej dopravy v metropole Caracase.
Od roku 2006 bol ministrom dopravy a v októbri bol menovaný za viceprezidenta.
Ako minister zahraničných vecí obhajoval Chávezove postoje, vrátane niekedy radikálnej kritiky svetových záležitostí z ultraľavicového postoja.
Zahraniční diplomati vyzdvihujú jeho priateľské spôsoby. Tvrdia, že je najuhladenejším a najmenej konfliktným z najbližších spolupracovníkov Cháveza.
Po boku prezidenta stojí odkedy mu v polovici roka 2011 diagnostikovali rakovinu, často ho navštevoval v Havane a informoval o jeho stave Venezuelčanov.
Jeho odborársky pôvod je blízky Chávezovým voličov z robotníckej triedy, v úzkom kruhu spolupracovníkov prezidenta patrí k vysoko rešpektovaným politikom.
Prieskumy ukázali, že by ho vo voľbách porazil vodca opozície Henrique Capriels, podľa analytikov sa to však zmení, keď má Maduro požehnanie Cháveza.
V roku 2000 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia, čoskoro sa stal predsedom parlamentu a po prevzatí funkcie viceprezidenta odovzdal predsedníctvo parlamentu svojej manželke, právničke Cilii Floresovej, ktorá bola v rokoch 2006-2011 prvou ženou na čele Národného zhromaždenia.
V súčasnosti je generálnou prokurátorkou a spoločne s manželom sú považovaní za "vplyvný pár" vo vládnych kruhoch, napísal Reuters.
