Slovensko ešte tento rok prispeje chudobnému Afganistanu miliónom eur na rozvojové projekty. Okrem peňazí ho chcú podporovať výcvikom tých najlepších vojakov.
BRUSEL. Keď ide o ambície v Afganistane, západní spojenci netrochárčia. V krajine, ktorá má stále ďaleko k normálnemu fungovaniu, by už o dva roky chcelo NATO zastaviť bojový charakter misie a všetky právomoci prenechať Afgancom. Ich bezpečnostné jednotky zatiaľ prevzali zodpovednosť zhruba na 75 percentách územia.
V sídle NATO sa už spisujú scenáre po roku 2014, keď väčšina z vyše stotisíc vojakov odíde a zostanú len tí na vojenský a policajný výcvik.
Kde sa to môže pokaziť
Plán má však dve veľké ale. Jedným z nich sú prezidentské voľby naplánované v tom istom roku. V prípade, že nebudú demokratické a poznačí ich násilie zo strany Talibanu, hrozí krajine politický chaos a rozvrat. „Demokratické voľby budú kľúčové pre ďalší vývoj,“ priznáva šéf NATO Anders Fogh Rasmussen.
Druhým zádrhom môže byť samotná pripravenosť Afgancov na prevzatie plnej zodpovednosti. Každý mesiac zomrú podľa hovorcu afganskej armády desiatky vojakov a policajtov.
Obavy vyvoláva aj štvrtkový samovražedný útok Talibanu v centre Kábulu. Jeho cieľom bol šéf afganskej tajnej služby Asaduláh Chálid. Nepomohlo mu, že sa po Kábule schovával na dvadsiatich miestach.
Atentátnik Talibanu ho našiel a pod zámienkou mierového posla pri ňom odpálil bombu, ktorá ho zranila v dolnej časti tela. Skutočnosť, že Taliban dokáže útočiť na najvyššie pozície, dokazuje, že armáda aj polícia ešte nie je pripravená, aby extrémistom čelila sama.
Na tom, aby jej to šlo lepšie, sa chce v najbližších rokoch výraznejšie podieľať Slovensko, ktoré má ako člen NATO v Afganistane 348 vojakov. Ich hlavnou úlohou je dnes najmä stráženie brány na vojenskej základni v Kandahári a Uruzgane. Po roku 2014 sa to výrazne zmení.
Vycvičení Slováci
Slovensko síce pošle svoje jednotky podľa plánu domov, namiesto nich však rozšíri počet špeciálnych jednotiek z 20 na 140 z 5. pluku v Žiline. Tie by mali trénovať špičku afganskej armády. Ešte predtým však sami budúci rok prejdú výcvikom pod dohľadom Američanov, s ktorými by mali v roku 2014 fungovať v Afganistane spolu.
„Mali by učiť Afgancov, ako plánovať a viesť špeciálne operácie,“ rozpráva Martin Sklenár z ministerstva zahraničných vecí. V praxi to znamená, že relatívne bezpečnú, hoci stresujúcu prácu pri vstupe na základňu nahradia náročnejšie akcie v teréne.
Miliónová pomoc
Slovensko chce podobne ako jeho spojenci v NATO a medzinárodné spoločenstvo na čele s Japonskom pomôcť Afganistanu aj finančne. V nedeľu šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák podpíše s afganským veľvyslancom memorandum o pomoci na rozvojové projekty v hodnote milión eur.
Ide o záväzok z júlovej konferencie v Tokiu, kde sa vyzbieralo na Afganistan 16 miliárd dolárov na najbližšie štyri roky. „Slovenský príspevok oproti veľmociam nie je veľký, ale na naše pomery je to slušná suma,“ myslí si Lajčák.
Slovenskou podmienkou na pomoc je, aby malo dohľad, či sa bude míňať transparentne. Naša diplomacia by chcela, aby sa na pomoci podieľali slovenské firmy a mimovládky.
