Pomerne spoľahlivé zbrane, pokroky v lekárstve či najnovšie technologické novinky. Na tomto všetkom má nepriamy podiel Willis Whitfield (1920 - 12. novembra 2012), vynálezca „čistých” miestností, z ktorých odstránil mikroskopické čiastočky prachu či baktérie.
Tie môžu narušiť integrované obvody v zbraniach s tragickými následkami, infikovať operovaného človeka alebo poškodiť mikroprocesory.
„Z pohľadu drobnej elektroniky sú tieto častice veľkými balvanmi, ktoré zabraňujú správnemu fungovaniu,” cituje New York Times Gilberta Herreru, vedca z amerických vládnych laboratórií Sandia, kde od 50. rokov pracoval aj Whitfield. Mal tam na starosti kontrolu znečistenia pri vývoji jadrových zbraní.
„Rozmýšľal som o čiastočkách prachu. Ako títo malí uličníci vznikajú a kam odchádzajú?” povedal pre magazín Time v roku 1962.
Dovtedajšie čistiace postupy vedeli znížiť len na tretinu, no len v kubickom metri vzduchu sú desiatky miliónov častíc. Keď potom Whitfield prišiel v roku 1962 s postupom, ktorý úplne vymení vzduch v miestnosti za čistý za desať minút, vedci ho považovali za podvodníka.
Jeho „čisté” miestnosti vpúšťali prefiltrovaný vzduch zo stropu a zbierali ho na podlahe. Častice vďaka gravitácii išli k zemi ľahšie. Neznie to ako komplikovaný koncept, no nikto ho pred ním nevyskúšal.
V takto vyčistenej miestnosti bolo o niekoľkotisíckrát menej častíc ako pri iných postupoch.
Jeho vynález si patentovala Sandia, no zadarmo ho poskytla fabrikám či nemocniciam. Kým Whitfieldova čistá miestnosť nebola vysoká ani dva metre, iPhony sa už vyrábajú v obrovských čínskych továrňach, pričom sa tam používa prakticky totožná technológia.
Whitfieldovej manželky sa často pýtali, či je jej manžel taký čistotný aj v skutočnom živote.
Hovorila, že žil síce v čistom prostredí, no nevyzúval sa. A nikdy ho neprestalo baviť svietiť baterkou do tmy a poukazovať tým na malé častice, ktoré si väčšina ľudí ani nevšimne.
