Vladka Meedová (29. 12. 1921 - 21. 11. 2012) bola ako chameleón. Nielenže ako Židovka presvedčivo predstierala, že je Árijka. Vedela zahrať aj spokojnosť, aby obalamutila Nemcov, ktorí Židov vedeli identifikovať aj podľa smútku a beznádeje v tvári.
Pašovala dynamit
Jedna z najodvážnejších kuriérok židovského odboja vo varšavskom gete sa narodila ako Feigele Peltelová vo varšavskej židovskej rodine. Po tom, čo varšavských Židov nahnali Nemci do geta, prišla o časť rodiny.
Jej mama a brat nevydržali hlad a sami sa prihlásili na deportáciu do tábora, lebo Nemci "dobrovoľníkom" ponúkli chlieb a marmeládu. Dvadsaťjedenročná Feigele bola zlomená a v depresii. Potom však podľa jej knihy počula jedného z aktivistov v gete, že sa treba spojiť a niečo robiť. Feigele sa prihlásila.
Nevyzerala ako Židovka. Navyše mala perfektnú poľštinu, hoci sa doma rozprávali len v jidiš. Prepašovali ju do nežidovskej časti Varšavy.
Prijala meno Vladka, ktoré si ponechala až do smrti. Bola vynikajúca kuriérka. Bola presvedčivá, donútila sa smiať a byť nonšalantná, vedela rýchlo zhodnotiť situáciu a mala zmysel pre detaily a vynikajúcu pamäť.
Vladka sa preslávila pašovaním dynamitu, ktorý sa hodil počas povstania v gete. "Bola som odvážna, lebo som nemala potuchy," napísala.
Zachránila aj deti
Späť z geta prepašovala plán koncentračného tábora v Treblinke a dúfala, že urýchli rozhodnutie Západu pomôcť Židom. Nestalo sa. Ona sa však nevzdávala.
Pašovala zbrane, peniaze a pomáhala vynášať z geta deti, ktoré potom nechávala v poľských katolíckych rodinách. Vladka počas odboja stretla aj budúceho manžela Benjamina, tiež kuriéra.
Podarilo sa im prežiť do pádu nacistov a v roku 1946 sa vysťahovali do Spojených štátov. Obaja svoj život zasvätili tomu, aby sa nezabudlo na holokaust ani na židovský odboj. Chodili po prednáškach a Vladka napísala jednu z prvých kníh o holokauste a povstaní v gete.
