Hamburg 14. septembra (TASR) - Jeden týždeň pred celonemeckými parlamentnými voľbami do Spolkového snemu (Bundestagu) zaznamenávajú prestížne prieskumy verejnej mienky zmenu trendu v preferenciách parlamentných strán v prospech súčasnej vládnej koalície.
Podľa slov šéfky Inštitútu verejnej mienky Allensbachu Renate Kocherovej zmenu trendu spôsobila najmä zmena hlavnej témy, ktorá rezonuje v predvolebnom boji. Nemeckého voliča v súčasnosti viac zaujíma postoj politikov a kancelárskych kandidátov k prípadnej účasti nemeckých vojakov Bundeswehru na vojenských operáciách proti Iraku ako doteraz preferovaná otázka katastrofálnej nezamestnanosti v krajine.
Voliči majú z prípadnej vojny proti Bagdadu bez mandátu OSN strach, čo šikovne a úspešne využíva najmä súčasný predseda nemeckej vlády Gerhard Schröder. V súčasnosti registrujú úrady práce Nemecku vyše štyri milióny nezamestnaných, čo bolo zasa primárnym zdrojom kritiky, ktorú používal voči súčasnej vláde kancelársky kandidát opozičnej únie a bavorský premiér Edmund Stoiber.
Keby sa konali voľby do Dolnej komory nemeckého parlamentu tento víkend, zvíťazila by v nich vládnuca Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), ktorú by volilo až 40 percent voličov, uvádza posledný prieskum verejnej mienky Inštitútu Forsa. Sociálni demokrati teda zaznamenali v priebehu týždňa jednopercentný nárast popularity. Na druhej strane opozičná a doteraz v prieskumoch verejnej mienky vedúca Kresťanskodemokratická a Kresťanskosociálna únia (CDU/CSU) by zaznamenala pokles o jedno percento za spomenuté obdobie a počas tohto víkendu by ju volilo len 38 percent opýtaných.
Tradičný spojenec únie - liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) - by získali osem percent hlasov, čo je pokles o jedno percento, a vládnuci zelení zase nezmenených sedem percent. Reformným komunistom by odovzdali svoje hlasy len štyri percentá. Znamená to, že pokiaľ postkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS) nezíska minimálne tri priame mandáty, zostanú pre ňu brány Bundestagu zatvorené.
Ostatné politické strany, vrátane troch pravicovo-extrémistických, by volili len dve percentá opýtaných, čo je zase pokles o jedno percento.
Z prieskumu Forsy teda jasne vyplýva, že v Nemecku by po 22. septembri ďalšie štyri roky opätovne vládla červeno-zelená koalícia so spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom. Takáto koalícia by získala dovedna 48 percent.
Na druhej strane opozičná únia s liberálmi by získala spoločne len 46 percent hlasov. Situáciu by značne skomplikovalo zotrvanie postkomunistov v Bundestagu, čo by znamenalo, že ani jedna zo spomenutých koalícií by nemala väčšinu.
V tom prípade prichádza do úvahy vznik takzvanej semaforovej trojkoalície - zelených s SPD a FDP, ktorej sa ale bránia liberáli. Možná je aj červeno-zelená koalícia s podporou postkomunistov, ktorú však jasne odmieta Schröder a stranícka špička SPD. Možná je aj veľká a len raz v histórii Nemecka fungujúca veľká koalícia sociálnych demokratov s úniou.
Osem dní pred celonemeckými voľbami do Spolkového snemu aj v iných prieskumoch verejnej mienky jasne vedie vládnuca SPD kancelára Schrödera.
Potvrdzuje to, že sociálnym demokratom sa počas tohto týždňa podarilo otočiť pre nich nepriaznivý trend, a že súčasná červeno-zelená vládnuca koalícia by získala vo voľbách 22. septembra väčšinu. Keby sa konali voľby už počas tohto víkendu, získali by sociálni demokrati 40 percent hlasov. Opozičnú a v prieskumoch doteraz vedúcu CDU/CSU by volilo už len 37 percent voličov, vyplýva z piatkového prieskumu verejnej mienky Politbarometer v spolupráci s verejnoprávnou televíznou spoločnosťou ZDF.
SPD získala v priebehu týždňa dve percentá a únia stratila jedno percento popularity. Rovnako stratil podľa tohto prieskumu aj najpravdepodobnejší a tradičný spojenec únie - liberáli z FDP, ktorým by odovzdalo svoje hlasy len 7,5 percenta respondentov. Liberáli prišli za rovnaké obdobie o jedno percento hlasov. Koaličný spojenec SPD - Spoločenstvo 90/Zelení - má naďalej nezmenenú sedempercentnú popularitu.
Reformných postkomunistov z PDS by podľa ZDF volilo 4,5 percenta opýtaných. Znamená to, že PDS stále chýba pol percenta na to, aby prekročila päťpercentnú hranicu potrebnú pre vstup do Bundestagu. PDS by teda aj podľa ZDF v prípade nižšej ako päťpercentnej podpory musela získať minimálne tri priame mandáty, aby mala poslancov v Spolkovom sneme. V porovnaní s minulým týždňom zaznamenali postkomunisti nárast o pol percenta hlasov.
Práve úspech či neúspech PDS je podľa všetkých prieskumov verejnej mienky jazýčkom na váhach a podľa jej výsledku sa bude rozhodovať o zložení nového vládneho kabinetu. V prípade, že sa reformní komunisti do berlínskeho parlamentu nedostanú, súčasná vládna koalícia zelených s SPD by podľa terajších preferencií ZDF získala väčšinu a Schröderov kabinet by vládol ďalšie štyri roky. Ak sa do parlamentu dostanú, situácia na nemeckej politickej scéne sa značne skomplikuje - obe najväčšie politické strany, únia a SPD, by spolu so svojimi koaličnými partnermi museli získať viac hlasov ako zvyšné tri politické strany v parlamente.
Trend, v rámci ktorého začala SPD naberať na popularite a únia strácať, nastal tento týždeň po tom, čo sa v nedeľu večer v poslednom televíznom dueli stretli obaja kancelárski kandidáti - úradujúci kancelár Schröder a jeho vyzývateľ, bavorský premiér a kandidát CDU/CSU Edmund Stoiber. Schröder tento v poradí druhý televízny duel pred voľbami, ktorý odvysielala ZDF, jasne vyhral, keď jednou z dominantných tém debaty bola najmä otázka vojny voči Iraku.
Aj ďalší najnovší prieskum Inštitútu Dimap jasne hovorí o tom, že v nedeľu 22. septembra zvíťazí súčasná červeno-zelená vládna koalícia.
