Novú vlnu tlaku na prepustenie laureáta Nobelovej ceny spôsobilo udelenie Nobelovej ceny za literatúru spisovateľovi píšucemu pod menom Mo Jen, ktorý údajne spolupracoval s komunistami.
PEKING. Čínsky spisovateľ Mo Jen, ktorý je laureátom tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru, sa vyhol priamej výzve na prepustenie väzneného disidenta, spisovateľa Liou Siao-poa, nositeľa rovnakého ocenenia za rok 2010.
"Už som svoj názor na túto vec povedal," vyhlásil dnes Mo Jen na tlačovej konferencii v Štokholme, ktorá sa uskutočnila deň pred slávnostným odovzdávaním Nobelových cien.
V októbri, niekoľko dní po oznámení mena laureáta Nobelovej ceny za literatúru, Mo Jen na tlačovej konferencii vo svojom rodisku na otázku novinárov ohľadom väzneného kolegu vyjadril "vieru, že Liou získa slobodu tak skoro, ako to bude možné".
Niektoré čínske exilové skupiny označili tento jeho výrok za odvážny a zámerne dvojzmyselný, aby vytvoril priestor pre vyjednávanie medzi Liouom a vládou; iné ho kritizovali ako nehodný nositeľa Nobelovej ceny.
Na dnešnej tlačovej konferencii Mo Jen pripomenul, že Nobelovu cenu dostal za literatúru, nie za politiku, píše agentúra Reuters.
Kým Mo Jenovi prívrženci tvrdia, že si cenu zaslúži už len za samotné literárne dielo, jeho kritici sú presvedčení, že v Číne sa nedá tvoriť bez toho, aby autor nebral do úvahy a nevnímal aj politický kontext, v ktorom jeho dielo vzniká.
"Myslím, že by si zaslúžil cenu, keby hovoril o reálnom stave slobody vyjadrovania v Číne, najmä o tom, prečo spisovatelia akceptujú cenzúru a používajú autocenzúru pri písaní svojich diel," vyhlásil Patrick Poon z hongkonskej pobočky nezávislého čínskeho PEN-klubu.
Spisovateľ Jü Ťie, žijúci v americkom exile, na margo Mo Jenovej poznámky uviedol, že je to "pokrok, ale ani zďaleka to nestačí". Podľa jeho názoru by mal Mo navštíviť väznenú Liouovu manželku ako ústretové gesto voči disentu.
Medzičasom dnes tlačová agentúra AP zverejnila rozhovor s Liouovou manželkou Liou Sia, ktorá je v domácom väzení, kým jej manžel si odpykáva 11 rokov väzenia za spoluúčasť na príprave Charty '08, ktorej cieľom bolo presadiť v Číne demokratické reformy. Ide o prvý rozhovor s ňou za posledných 26 mesiacov, ktorý sa podaril vďaka krátkej neprítomnosti jej strážcov - podľa AP si odskočili na obedňajšiu prestávku.
Liou Sia v rozhovore popísala, aký absurdný a emocionálne vyčerpávajúci život v domácom väzení vedie, odkedy jej manžel v roku 2010 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Svoju a manželovu zúfalú situáciu porovnala s pompéznym oslavovaním, ktorého sa dostalo Mo Jenovi od čínskeho vedenia.
Liou Sia žije v dvojposchodovom dome v Pekingu bez prístupu k internetu alebo telefónu. Vychádzky má povolené len raz za týždeň: na nákup a návštevu rodičov.
Raz do mesiaca ju odvezú na návštevu k manželovi. Zatiaľ nie je jasné, kedy jej návštevy úrady povolili, pretože vyše roka ich mala zakázané. Dva dni po oznámení, že Liou Siao-po sa stal nositeľom Nobelovej ceny, ho totiž Liou Sia navštívila a potom zverejnila jeho posolstvo, že cenu venuje tým, ktorí v roku 1989 zahynuli po krvavom potlačení protivládnych protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men).
"Žijeme na absurdnom mieste. Bola som pripravená na dôsledky toho, že Liou Siao-po získal Nobelovu cenu. Ale skutočne mi nikdy nezišlo na um, že keď ju získa, nebudem môcť opustiť svoj dom. Je to také absurdné! Myslím, že ani Kafka by nič absurdnejšie a neuveriteľnejšie ako toto nedokázal napísať," uviedla Liou Sia.
Ako pripomína agentúra AP, zaobchádzanie čínskych úradov s Liou Sia označili mnohí ľudskoprávni aktivisti za najtvrdšiu odvetu voči rodine za získanie Nobelovej ceny. Hovoriť manželovi o tom, že je v domácom väzení, má Liou Sia zakázané. Napriek tomu má pocit, že o tom vie. "Povedala som mu, že prechádzam niečím podobným ako on," uviedla.
Liou Siao-po si odpykáva štvrtý z jedenástich rokov trestu väzenia za pokus o štátny prevrat, ktorého sa podľa čínskeho režimu dopustil spísaním, šírením a propagovaním Charty '08 s cieľom presadiť v Číne demokratické reformy.
Práve jeho vyše 20 rokov trvajúci nenásilný zápas za dodržiavanie ľudských práv v Číne citoval Nobelov výbor v roku 2010 ako dôvod na udelenie ceny za literatúru.
Pekinská vláda však toto rozhodnutie ostro kritizovala s tým, že Nobelov výbor si pokazil povesť, keď vyznamenal väzneného kriminálnika.
O dva roky neskôr hnev v Pekingu vystriedalo nadšenie z vyznamenania Mo Jena Nobelovou cenou v rovnakej kategórii. Čínska vláda totiž nadšene uvítala ocenenie tohto autora, o ktorom je v Číne známe, že spolupracoval s komunistickým režimom, keďže sa podieľal na cenzorských zásahoch. Preto aj čínski disidenti, ale i ľudskoprávni aktivisti z iných krajín kritizovali voľbu Nobelovho výboru.
