Berlín 14. septembra (TASR) - O osem dní, v nedeľu 22. septembra sa v Nemecku uskutočnia celonemecké parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o zložení v poradí už 15. povojnového Spolkového snemu (Bundestagu).
V tohtoročných voľbách je oprávnených voliť rekordných 62,1 milióna voličov, z toho až 3,3 milióna sú prvovoliči, ktorí dosiahli potrebnú hranicu 18 rokov. V poradí 15. Bundestag, ktorý bude fungovať ďalšie štyri roky, je jasne menší ako predchádzajúci parlament. Počet poslaneckých mandátov sa znížil z 669 na 598.
Dôvodom znižovania počtu poslancov Dolnej komory bola úspora finančných prostriedkov. Nemecký Bundestag je pritom najväčším demokraticky voleným parlamentom sveta.
Od zjednotenia Nemecka v roku 1990 existovalo 328 volebných okresov a tým až dvojnásobný počet mandátov, teda 659. Počet okresov sa v tohtoročných voľbách znížil na 299, čo predstavuje spomenutých 598 mandátov.
Každý oprávnený volič v Nemecku má dva hlasy - prvým hlasom volí svojho kandidáta v okrese a druhým politickú stranu. Voľby vyhlasuje spolkový prezident. Podľa ústavy sa musia uskutočniť najskôr 46 a najneskôr 48 mesiacov od prvého zasadnutia Bundestagu po voľbách a musia sa uskutočniť počas víkendu v nedeľu.
V celonemeckých voľbách kandiduje dovedna 24 politických strán. Z nich šesť má svoje tradičné zastúpenie v parlamente - v súčasnosti vládnuca Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), opozičná Kresťanskodemokratická únia, Kresťanskosociálna únia. liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), vládnuce Spoločenstvo 90/Zelení a napokon reformní komunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS).
Medzi stranami, ktorým budú nemeckí voliči odovzdávať svoje hlasy, je aj Komunistická strana Nemecka (KPD) a tri pravicovoetrémistické strany - Republikáni (REP), Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) a Strana pravicovoštátnej ofenzívy (Schill) hamburského senátora a Ronalda Schilla.
Tohtoročné voľby nekandiduje ďalšia štvrtá najsilnejšia pravicovoextrémistická strana - Nemecká ľudová únia (DVU), ktorá zaznamenala veľký a prekvapujúco nebezpečný úspech v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku pred štyrmi rokmi.
Ani jedna z týchto strán nemá našťastie veľkú podporu a sú ďaleko vzdialené od päťpercentnej magickej hranice potrebnej pre vstup do Bundestagu.
Niektoré z politických strán nekandidujú vo všetkých 16 spolkových krajinách. CDU tradične kandiduje okrem Bavorska vo všetkých zvyšných krajinách a jej sesterská CSU zase kandiduje len v Bavorsku. Strana Schilla napríklad nekandiduje zase vo východnom Sasku-Anhaltsku.
Na post spolkového kancelára z parlamentných strán sa ponúkajú súčasný spolkový kancelár a šéf SPD Gerhard Schröder a za opozičnú CDU/CSU zase jeho vyzývateľ, bavorský premiér a predseda kresťanských socialistov Edmund Stoiber. Svojho vlastného kandidáta postavili po prvý raz aj liberáli a je ním spolkový predseda FDP Guido Westerwelle.
Tohtoročné voľby sa uskutočnia už po druhý raz v priebehu štyroch rokov spoločne so slovenskými parlamentnými voľbami počas jedného víkendu. V roku 1998 sa voľby v SR uskutočnili v piatok a v sobotu 25. a 26. septembra a celonemecké zase v nedeľu 27. septembra. Tento rok sa zase uskutočnia voľby v SR v piatok 21. a sobotu 22. septembra a celonemecké zase v nedeľu 22. septembra.
Túto skutočnosť pokladajú volební experti a štatistici zo Spolkového štatistického úradu vo Wiesbadene za "veľmi pozoruhodnú a neobvyklú náhodu".
TASR - Ivan Kríž dem
