Najnižšia miera bola minulý rok v Českej republike, kým Slovensko sa ocitlo v strede tabuľky.
BRUSEL. V roku 2011 bolo v 27 členských krajinách Európskej únie takmer 120 miliónov ľudí vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Uviedla to v pondelok Európska komisia s odvolaním sa na najnovší prieskum štatistického úradu únie Eurostat. Na Slovensku to bolo vlani okolo 1,1 milióna osôb.
120 miliónov
Eurostat uviedol, že uplynulý rok 119,6 milióna osôb, čiže 24,2 percent celkovej populácie EÚ, sa dostalo do zóny sociálneho ohrozenia, čo je mierny nárast voči predošlým dvom rokom.
V roku 2010 to bolo 23,4 percenta a v roku 2008 tento stav dosiahol úroveň 23,5 percenta.
Podľa Eurostatu ide o ľudí, ktorí sa ocitli v jednej z troch meraných kategórií - riziko chudoby (domácnosti s príjmami nižšími ako celonárodný priemer), nedostatok základných materiálnych prostriedkov (domácnosti bez schopnosti platiť pravidelné účty, nečakané výdavky, bez pravidelnej mäsitej stravy, práčky, auta, farebného televízora, mobilu či možností dovoliť si týždňovú dovolenku) a deficit zamestnanosti (domácnosti, v ktorých dospelí ľudia vo veku 18-59 rokov pracujú menej než 20 percent z celkového času, aký by mohli).
EÚ si v rámci stratégie Európa 2020 dala ako jeden zo svojich hlavných záväzkov znížiť percento ľudí ohrozovaných chudobou a sociálnym vylúčením.
Najmenej ohrození sú Česi
Podľa jednotlivých členských krajín únie bolo vlani najvyššie percento chudobou ohrozených ľudí v Bulharsku (49 percent), Rumunsku a Lotyšsku (40 percent), za ktorými nasledovala Litva (33 percent), Maďarsko a Grécko (31 percent).
Najnižšia miera bola v Českej republike (15,3 percenta), Holandsku a vo Švédsku (16 percent), a tiež v Luxembursku a Rakúsku (17 percent)
Slovensko sa v tomto smere vlani ocitlo v strede tabuľky, keď miera ľudí ohrozených chudobou dosiahla 20,6 percenta.
To Slovákov stavia tesne za Nemecko (19,9 percenta) a mierne pred Belgicko (21 percent) a Maltu (21,4 percenta).
Veľké rozdiely medzi členmi
V EÚ ako celku v roku 2011 takmer deväť percent populácie patrilo do kategórie domácností s nedostatkom základných životných potrieb.
Aj tu došlo k veľkým rozdielom medzi členskými krajinami EÚ, keď najmenej prípadov zaznamenali v Luxembursku a vo Švédsku (jedno percento) a najviac v Bulharsku (44 percent) a Lotyšsku (31 percent). Slovensko sa v tejto kategórii udržalo v "strednom pásme" s číslom 10,6 percenta.
Desať percent domácností v EÚ žilo vlani v podmienkach znížených pracovných možností, keď dospelá časť rodiny pracovala 20 a menej percent z celkových časových možností (študenti sa do prieskumu nezaratúvajú).
Najnižšia intenzita práce bola zaznamenaná v domácnostiach v Belgicku (14 percent) a najnižší stav dosiahol v tomto smere Cyprus (4,5 percenta).
Slovensko sa s úrovňou 7,6 percenta v tomto ukazovateli spolu so Slovinskom dostalo pod priemer EÚ a zaradilo sa do menej "ohrozených" krajín, podobne ako aj Česká republika, Poľsko, Rumunsko či Švédsko.
