Súčasná maďarská a slovenská vláda majú zhodný názor na to, ako treba riešiť ekonomickú krízu, hovorí blízky spolupracovník Viktora Orbána ZSOLT NÉMETH. Sporné otázky, ako dvojaké občianstvo, sa začnú riešiť na budúci rok.
Zdá sa, že sa medzi Viktorom Orbánom a Robertom Ficom vytvorili veľmi dobré vzťahy.
„Považujem za veľmi dôležité, že maďarsko-slovenské vzťahy charakterizuje pravidelná komunikácia, najmä po tom, čo sme za prvej Ficovej vlády medzi rokmi 2006 a 2010 zakúsili iný vzťah medzi našimi krajinami.
V roku 2010 za vlády Ivety Radičovej sa začal intenzívny dialóg a som rád, že sme ho po zmene vlády dokázali zachovať. Rozdiel je, že kým s predchádzajúcou vládou bol dobrý dialóg, realizovalo sa len máločo, lebo vláda bola veľmi slabá.“
Takže teraz je to lepšie?
„Dnes má Maďarsko silného partnera. V otázkach, na ktorých sa dokážeme dohodnúť, je slovenská vláda schopná dohody plniť, čo je rozdiel oproti prvým dvom rokom. Spomeňme len komárňanský most alebo mosty na Ipli, kde sa zdalo, že budú peniaze len na jeden z nich. Teraz sme sa dohodli na výstavbe dvoch mostov. Základom spolupráce je teda ochota oboch strán a to, že na oboch existuje politická sila na realizáciu dohôd.“
Premiéri deklarovali rovnaké predstavy na riešenie ekonomickej krízy. V čom sa zhodnú?
„Zjednodušene je to zhoda na tom, že kríza zasiahla najmä západný svet a Európsku úniu a sú nutné zásadné zmeny v hospodárskej politike európskych krajín. Maďarsko vytvorilo novú ekonomickú politiku, v ktorej centre je práca, je to ekonomika založená na práci a produkcii. V tom majú obidvaja premiéri k sebe veľmi blízko.
Týka sa to aj sociálnych dosahov, Maďarsko chce za desať rokov vytvoriť milión nových pracovných miest a znížiť možnosti zneužívania sociálneho systému, znovu aktivovať spoločnosť. Medzi našimi cieľmi je zapojiť do systému verejných prác 200-tisíc ľudí, čo bude významné najmä pre nižšie vrstvy a Rómov.“
Orbán na slovensko-maďarskom ekonomickom fóre vyhlásil, že už nie je riešením pripojiť sa k západnému modelu. Čo je alternatívou západného modelu?
„Na riešenie ekonomických problémov tu bol v posledných dvadsiatich rokoch reštriktívny recept presadzovaný najmä Medzinárodným menovým fondom, že pri problémoch treba zmraziť platy a dôchodky. Stredoeurópske spoločnosti vrátane maďarskej však viac reštrikcií neznesú.
Z toho vyšiel poznatok, že treba rozdeliť záťaže zmenou daňového systému, daňami pre jednotlivé sektory, ako je banková daň, zmenou vzťahu k štátnym a súkromným dôchodkom, v čom je opäť podobnosť medzi naším a slovenským prístupom. A tiež rozhodnými krokmi na posilnenie strednej triedy, posilnenie rodín rodinným zdanením, čo sú všetko novoty oproti receptom MMF. Možno ich nazvať aj neortodoxnými metódami. Maďarsko s nimi začalo, spočiatku vyvolávali spory, potom ich začalo uplatňovať čoraz viac krajín a zdá sa, že na Slovensku politické vedenie uvažuje podobne.“
Aj maďarskí ekonómovia hovoria, že sa tým vláda len snaží vyhnúť reformám, zdaňuje každého, na koho dosiahne, čo bráni ekonomickému rastu a že jej model nie je úspešný, nepribúdajú ani pracovné miesta.
„Myslíme si, že prvé ekonomické ukazovatele potvrdzujú úspech tohto prístupu. Ak z toho vytrhneme jeden faktor, ako napríklad sektorové dane, nezískame komplexný obraz. Sektorové dane však maďarská hospodárska politika zaviedla len dočasne, aby získala manévrovací priestor. Prvé výsledky sa už ukazujú. Podľa štatistík sa výrazne zvýšila zamestnanosť, čísla o ekonomickom raste Maďarska sú lepšie než priemer Únie, pokles je nižší a na budúci rok by mal aj podľa Únie začať výraznejší rast.“
K takýmto číslam nedospela okrem maďarského ministerstva financií žiadna iná inštitúcia.
„Sú to údaje naposledy zverejnené Úniou. Veľkým úspechom je i zníženie nášho deficitu tento rok na 2,7 percenta HDP a na budúci rok na ešte nižšiu úroveň. To však treba prediskutovať najmä s odborníkmi na ekonómiu.
Podstatné je, že sú to rozsiahle opatrenia, začali sa hlboké zmeny vo všetkých oblastiach a vďaka rastu vo svete a v Nemecku budeme môcť v ďalších rokoch vykázať ďalšie výsledky.“
Medzinárodné inštitúcie i maďarskí ekonómovia hovoria, že tohtoročný deficit 2,7 percenta, ak sa vôbec dosiahne, je možný len v dôsledku mimoriadnych daní a jednorazových opatrení, ktorých vplyv sa čoskoro skončí. Nie je udržateľný a problém sa tým nevyrieši.
„Myslím si, že ak Maďarsko dokázalo svoj deficit vlani, predvlani a v tomto roku udržať pod tromi percentami, je to dôležitý úspech. S tým, že by nebol udržateľný, nesúhlasíme. Naše opatrenia prinesú vyššie rozpočtové príjmy a nižšie rozpočtové výdavky. Nemyslím si, že Maďarsko možno kritizovať za to, že nemá zodpovedné riadenie ekonomiky.“
Spolupráca medzi Slovenskom a Maďarskom sa týka ekonomiky a infraštruktúry. Čo s otázkami, ktoré naopak obe krajiny rozdeľujú a o ktorých premiéri nerokujú? Napríklad dvojaké občianstvo či Benešove dekréty, ktoré považujú maďarskí vládni politici podľa svojich domácich vyhlásení za veľmi dôležité.
„Obe krajiny rokujú o otázkach, v ktorých môžeme pokročiť. To neznamená, že tieto otázky nie sú zásadné pre obe krajiny i pre naše menšiny. Slovenskí Maďari žijú na južnom Slovensku a menšiny žijúce pri hraniciach majú najväčší osoh z prihraničnej spolupráce, z nových hraničných priechodov.“
To je naozaj dôležité, pýtame sa však na niečo iné.
„Len hovorím, že otázky, o ktorých sme sa dokázali dohodnúť, nie sú druhoradé. Rovnako ako infraštruktúra, stavba mostov, ciest, prepojenie plynovodov či vytvorenie spoločného trhu s elektrinou medzi Slovenskom, Českom a Maďarskom.
Dialóg medzi oboma krajinami prebieha aj v otázkach, ktoré nás v ostatných rokoch rozdeľovali, ako Benešove dekréty, maďarská univerzita, jazykový zákon, zákon o občianstve.“
Kto ho spolu vedie?
„Máme zmiešané komisie, ktoré sa začali po nástupe novej vlády intenzívne stretávať a čoskoro sa začnú schádzať aj ministri. Na týchto stretnutiach jasne vyjadríme svoje stanoviská a z výsledkov rokovaní zmiešaných komisií vytvoríme zoznam.
Premiér Orbán nedávno v Mlynkoch povedal, že na budúci rok začneme riešiť aj ťažšie otázky. Slovenský premiér potvrdil, že je na to pripravený.“
Aké môže byť riešenie pri dvojakom občianstve.
„V prípade dvojakého občianstva sa obaja ministri zahraničia dohodli, že konzultácie vezmú do svojich rúk a vymenovali svojich osobných poverencov. Konzultácie zahrnú aj otázku, či má byť dohoda, akú formu má mať a aký má byť jej obsah. Nechcel by som predbiehať, musíme venovať pozornosť každej možnosti. Isté je, že pre nás dvojaké občianstvo nie je špecificky slovenský problém, túto možnosť sme poskytli všetkým maďarským komunitám mimo maďarských hraníc.“
Podľa dnešných slovenských a maďarských stanovísk sú v podstate len dve možnosti. Buď Maďarsko prijme slovenský návrh, že maďarské občianstvo bude podmienené pobytom v Maďarsku, alebo Slovensko prijme maďarské stanovisko, že má zrušiť zákon o občianstve prijatý práve Ficovou vládou. Medzi týmito možnosťami niet veľmi o čom rokovať.
„Môžem povedať len toľko, že na Slovensku je legislatívna situácia, podľa ktorej sa nemôže podporovať dvojaké občianstvo. Ani Slovensko tento stav zjavne nechce predlžovať a chce svoje súčasné stanovisko zmeniť. Ak Slovensko otvorí možnosť disponovať aj na Slovensku občianstvom iného štátu, má zmysel o tom rokovať.
Nezužujme si možnosti, mali sme dzurindovský návrh, teraz máme nový návrh slovenského ministerstva vnútra, treba preskúmať všetky.“
Všetky slovenské návrhy stoja na pobyte v Maďarsku, v tom medzi nimi nie je rozdiel.
„Nechajme niečo aj poverencom ministrov, ja verím, že pokročíme dopredu.“
