Najväčšou hrozbou pre bezpečnosť štátu je podľa riaditeľa belgickej tajnej služby moslimský terorizmus.
BRUSEL. Belgická federálna polícia poskytuje zvýšenú ochranu poslancovi federálneho parlamentu Danielovi Bacquelainovi, uviedol vo štvrtok denník La Capitale.
Dôvodom sú hrozby zo strany salafistov, členov radikálneho moslimského hnutia, ktorí sa chcú Bacquelainovi pomstiť za to, že v roku 2011 presadil zákon zakazujúci nosiť na verejnosti odev kompletne zahaľujúci tvár a telo.
"Ja som nikoho o pomoc nežiadal," uviedol Bacquelaine pre belgické médiá. Pravdou je však to, že počas každej tlačovej konferencie pre novinárov sa v jeho okolí vyskytuje zvýšený počet policajtov a agentov. Tí sa snažia odhaliť potenciálnych útočníkov.
Protiburkový zákon
Bacquelaine, poslanec Reformného hnutia (MR), sa dostal pod zvýšenú ochranu polície po tom, ako na jeho adresu začali chodiť vyhrážky od prívržencov salafizmu, ktorí bojujú proti hodnotám západnej spoločnosti a vyznávajú prísny výklad islamu.
Od vlaňajšieho júla je v platnosti tzv. "protiburkový zákon," ako ho nazvali belgické médiá.
Zákon o zákaze kompletného zahaľovania žien na verejnosti, ktoré by znemožňovalo ich identifikáciu a zvyšovalo bezpečnostné riziká, presadil Bacquelaine.
Týmto zákonom sa najviac dotknuté cítia moslimské komunity, v rámci ktorých niektoré ženy nosia burku - nechávajúcu odhalené iba oči - a nikáb, ktorý zahaľuje celú tvár.
Stúpencov salafizmu sú tisíce
Alain Winants, riaditeľ belgickej tajnej služby Surete, minulý týždeň počas prezentácie výročnej správy o bezpečnosti uviedol, že v roku 2011 boli najväčšou hrozbou pre bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov salafizmus a moslimský terorizmus, čiže násilné činy podmienené úzkym prepojením na radikálne vyznávanie a uplatňovanie islamu.
"Celkovo môžeme hovoriť o niekoľkých tisícoch stúpencov salafizmu v Belgicku," upozornil Winants vo výročnej správe Surete. A dodal, že medzi nimi je niekoľko stoviek zástupcov tvrdého jadra, ktorí neváhajú odcestovať do cudzích krajín za účelom ďalšieho politického, náboženského a vojenského vzdelávania.
Desiatky z nich sa pripájajú k moslimským bojovníkom bojujúcim napríklad v Sýrii, Jemene, Somálsku či v Mali.
Existencia "paralelnej" salafistickej spoločnosti v Belgicku je podľa Winantsa dvojitou hrozbou pre krajinu, lebo v reakcii na túto skutočnosť sa aktivizujú aj domáce radikálne pravicové a ľavicové hnutia.
