Ak sa strany nedohodnú, ako šetriť, Spojené štáty upadnú do recesie.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Od volieb prešlo len o niečo viac ako tri týždne, no americký prezident sa vracia medzi ľudí. Ide znova robiť kampaň - tentoraz nie preto, aby ho zvolili za prezidenta.
Chce presvedčiť Američanov, že v súčasnom spore s republikánmi, ako znižovať dlh krajiny, má pravdu on.
Biely dom oznámil, že Barack Obama sa v priebehu týždňa stretne s malými podnikateľmi aj s obyčajnými ľuďmi. Chce ich presviedčať, že vyššie dane pre bohatých sú správne.
Práve tlakom ulice chce donútiť republikánov, aby mu ustúpili v spore, ktorý je a bude hlavnou témou americkej politiky.
Hrozí pád do recesie
Hovorí sa tomu fiškálny útes. S trochou prehnania to má symbolizovať, ako môže naraziť americká ekonomika, ak sa politici nedohodnú.
Pred rokom republikáni a demokrati chceli znížiť hrozivý americký deficit. Za posledné štyri roky dosiahol vždy viac ako bilión dolárov.
Keďže sa nevedeli dohodnúť, schválili automatické opatrenia, ktoré majú nastať, ak politici nenájdu riešenie.
Od januára 2013 má dôjsť k rapídnemu zvýšeniu daní (z dvoch tretín) a šetreniu takmer vo všetkých zložkách vrátane armády. Celkovo by tým ušetrili asi 600 miliárd dolárov, a deficit by hneď spadol takmer o polovicu.
Efekt na ekonomiku by bol tvrdý. Ako vypočítala nezávislá Kongresová rozpočtová kancelária, Amerika by sa po tri a pol roku vrátila do recesie, hospodárstvo by pokleslo o 0,5 percenta HDP. Nezamestnanosť by stúpla zo súčasných 7,9 na 9,1 percenta.
A keďže svetová ekonomika je prepojená a Spojené štáty sú jej najväčším hráčom, podľa utorkovej správy OECD by sa do recesie mohla prepadnúť aj globálna ekonomika.
Verilo sa, že tento hrozivý scenár prinúti politikov k dohode. Zatiaľ to nefunguje, päť týždňov do Nového roka sa republikáni a demokrati nedohodli.
Médiá pripomínajú, že „pád z útesu“ nenastane hneď v prvý deň nového roka. Jednotlivé opatrenia prídu postupne, zabrániť sa mu teda dá aj po termíne.
Pomáha mu Buffet
Diskusia medzi republikánmi a prezidentom Barackom Obamom sa zúžila na otázku daní pre bohatých. V rokoch 2001 a 2003 prezident George Bush mladší znížil dane pre všetkých obyvateľov.
V novom roku to má vypršať. Republikáni to chcú predĺžiť pre všetkých, demokrati len pre rodiny, čo zarábajú do 250-tisíc dolárov ročne. Chcú, aby zvyšné dve percentá ľudí platili viac.
Obamovo riešenie, že viac zaplatia bohatí, sa väčšine páči. Podľa prieskumu CNN by 60 percent podporilo zvyšovanie daní pre ľudí s príjmom nad 250-tisíc dolárov. Naopak, zvýšiť vek nároku na Medicare - zdravotnú starostlivosť pre starých zo 65 na 67 rokov chce len 30 percent.
Za Obamu a vyššie dane pre bohatých lobuje aj tretí najbohatší muž sveta Warren Buffet.
„Zabudnime na to, že bohatí a ultrabohatí budú štrajkovať a pchať svoje fondy pod matrac, ak sa zvýšia sadzby daní. Ultrabohatí ako ja budú vždy hľadať príležitosti na investície,“ napísal do New York Times.
Ak by sa však aj republikáni podvolili, problém amerického dlhu to nevyrieši. Z vyšších daní od bohatých získajú v priemere sto miliárd dolárov ročne, čo je desatina deficitu.
Znižovanie výdavkov, napríklad pre Medicare, demokrati nechcú. V roku 2016 tak môže Obama odovzdať krajinu s dlhom 18 biliónov dolárov.
