Aby som nemal opletačky, zamlčím, o koho ide. Povedal som mu: Nekupuj si Apple, kúp si klasický notebook. Za to, čo ušetríš, môžeš byť týždeň na Fidži.
Pritom výkon potrebný na svoje oné budeš mať porovnateľný.
Nejako to nezaberá. . Pregĺgam naprázdno.
Idem teda hlbšie pod povrch. Zdá sa mi, že celkom zaberá teória o maximalizácii úžitku. Tej sa, človeče, drží každý rozumný človek! Vyjadrujem sa tak jablčne presne, ako sa len dá.
Ale nie! Stále chce Apple!
V predajni spoločnosti v centre Sydney pochopím, o čo ide. Trojpodlažná predajňa vyzerá úžasne. Steny sú z nerezovej tapety, schody zo skla.
Obrovské priečelie je otvorené na ulicu v duchu: Všetci ste vítaní! Všade veľa svetla, všade wi-fi. A na pultoch sa blyštia ony, krásne nové stroje.
Asistenti sú po ruke. Ale nikto ich ani nepotrebuje. Tu totiž väčšina návštevníkov vie, čo chce a načo je tu. Je mi to jasné. Prišli sa sem poláskať so svojimi ikonami.
Ocitol som sa na stretnutí členov kultu Apple. So svojimi teóriami môžem ísť tak do kelu. Značka prebíja všetko.
Je časť odísť, aby som stihol rande s manželkou. Už? Pýta sa ma protinožec a pozrie sa na hodiny vo svojom iPhone. Má ho tu skoro každý. Už, odpovedám a nebojácne kontrolujem čas na svojom Galaxy S III od Samsungu: 16.46 aj u mňa.
Apropo, úžasná mašinka.
