Zákon o priamej voľbe českého prezidenta schválili poslanci narýchlo, preto je tam veľa nejasností, tvrdí šéf ústavného súdu.
PRAHA, BRATISLAVA. Keď v roku 2009 český ústavný súd zrušil predčasné voľby, urobil z „letného“ premiéra Jana Fischera predsedu vlády na viac ako rok.
Teraz hrozí, že súd posunie konanie prezidentských volieb a ich favoritovi prípadný nástup do funkcie.
Až na ústavnom súde totiž môže skončiť prebiehajúci spor, ktorý sa začal na prvý pohľad banálnou otázkou. Ako spočítať počet neplatných podpisov na petíciách prezidentských kandidátov?
Spor o vzorec
Fakty
České voľby
Česi budú priamo voliť prezidenta prvýkrát. Voľby by sa mali konať 11. a 12. januára, prípadné druhé kolo o dva týždne neskôr
Kandidovať chcelo 11 ľudí, po vyšktrnutí troch z nich ostali ôsmi kandidáti.
Favoritom je expremiér Jan Fischer.
Ministerstvo vnútra nemá kapacity ani čas na to, aby overili každý z podpisov, niektorí kandidáti ich odovzdali viac ako stotisíc.
Vyberá preto náhodné vzorky a percento nesprávnych podpisov potom použije pri vyraďovaní z celkového počtu.
Každý z kandidátov mal tisíce neplatných podpisov, no napríklad pri Fischerovi, ktorý ich dokopy odovzdal stotisíc, to situáciu nezmenilo.
Pri kandidátoch, ktorí mali tesne nad potrebný počet 50-tisíc podpisov, to znamenalo vyradenie z kandidačnej listiny.
Mimo sa tak ocitli Vladimír Dlouhý, Jana Bobošíková a Tomio Okamura, ktorí mali na petíciách „mŕtve duše“ či neexistujúcich ľudí, iní sa zas podpísali viackrát.
Problém Bobošíková
Najmä Bobošíkovej vyradenie je sporné, keďže ministerstvo zrejme použilo nesprávny vzorec pri počítaní nesprávnych hlasov.
O tom, či ministerstvo použilo vzorec správne, má rozhodnúť najvyšší správny súd do dvadsiatich dní.
Vyradení kandidáti sa však potom môžu obrátiť na ústavný súd a ten žiadne lehoty nemá. Teoreticky môže posunúť termín volieb, ktoré majú byť 11. a 12. januára.
Tieto spory dokazujú, že zákon o priamej voľbe prezidenta, ktorý poslanci schválil len začiatkom tohto roka, vznikal narýchlo a nie je kvalitný, povedala v debate v Českej televízii bývalá sudkyňa ústavného súdu, dnes senátorka Eliška Wagnerová.
„Hrozí, že Česká republika bude určitý čas bez prezidenta,“ povedala. Súdy by podľa jej názoru mali rozhodnúť v prospech vyradených kandidátov, aby zabezpečili „čo najslobodnejšiu politickú súťaž“.
Šibeničné lehoty
Zákon už pred jeho prijatím kritizoval aj predseda ústavného súdu Pavel Rychetský.
„Súčasný zákon prijal s obrovským oneskorením, takže už nebol čas na normálnu procedúru. Hlavnou chybou zákona je, že má neuveriteľne šibeničné lehoty, ktoré neumožňujú seriózne skúmanie,“ povedal pre iDNES.cz.
Napriek tomu dúfa, že voľby sa budú konať podľa plánu v januári. „Naozaj však neviem odhadnúť, aké podania k nám prídu,“ uviedol.
