Agentúrnu správu sme nahradili autorským testom v pondelok o 19:00
BARCELONA, BRATISLAVA. Veril, že po predčasných voľbách, bude jeho strana ešte silnejšia. A on bude môcť s pokojom a na zlosť Madridu vyhlásiť referendum o nezávislosti Katalánska od Španielska. Väčšina obyvateľov tohto bohatého regiónu by samostatnosť zrejme podporila.
Nvýslekdy volieb
v Katalánsku
1.Konvergencia a jednota (za referendum) :50 poslancov (predtým 62).
2. Republikánska ľavicová strana (za): 21 (10).
3. Katalánska socialistická strana (proti): 20 (28).
4. Ľudová strana (proti): 19 (18).
Artur Mas, prezident španielskeho regiónu Katalánsko, sa však prepočítal. V nedeľných voľbách ho podporilo menej voličov ako pred dvoma rokmi.
V 135-člennom regionálnom parlamente síce jeho pravicová strana Konvergencia a jednota bude mať najviac poslancov, no ich počet klesol zo 62 na 50.
„Nikdy som nevidel takú zničujúcu politickú operáciu,“ povedal podľa Reuters španielsky premiér Mariano Rajoy. Ten minulý týždeň označil voľby v Katalánsku za ešte dôležitejšie ako hlasovanie do španielskeho parlamentu.
Dve tretiny za
Neznamená to však, že by 7,5 milióna Kataláncov netúžilo po samostatnosti. Práve naopak. Dve tretiny hlasov získali strany, ktoré chcú, aby si región bohatý na automobilky aj turizmus vládol sám.
O tom, že miestni vnímali tieto voľby ako kľúčové, hovorí aj účasť. Volilo rekordných 69 percent obyvateľov, čo je o 10 percentuálnych bodov viac ako pred dvoma rokmi.
Problémom však je, že sa budú musieť dohodnúť strany, ktoré sú okrem otázky nezávislosti úplne iné. Druhá skončila pronezávislá Republikánska ľavicová strana (získala 21 poslancov, o 10 viac, ako mala). Táto strana ostro kritizuje úsporné opatrenia, ktoré presadil prezident Artur Mas.
V regióne je 22percentná nezamestnanosť, Katalánsko má najväčší dlh spomedzi regiónov. Úsporné opatrenia, ako škrtanie miezd vo verejnom sektore, boli nepopulárne, čo sa ukázalo aj v nižšej podpore pre stranu prezidenta.
Obe najsilnejšie strany hovoria, že chcú pokračovať v pláne s referendom, zároveň však odmietajú spoločnú vládu. Práve rozhádanie strán môže spôsobiť, že k referendu nakoniec nepríde tak ľahko, ako sa čakalo pred voľbami.
Nechcú platiť dane
Voľby však potvrdili, že túžba Kataláncov vládnuť si sami cez krízu stúpla. Nepáči sa im, že bohatý región platí oveľa viac daní, ako dostáva naspäť peňazí. Podľa BBC poslalo Katalánsko za 35 rokov Madridu dvakrát viac peňazí ako Európska únia.
Situáciu v Katalánsku pozorne sledujú bohaté regióny aj mimo Španielska. „Požiadavky Kataláncov sú kľúčové pre budúcnosť Európy. Je to Európa ľudí a regiónov, ktorá potvrdzuje svoju úlohu proti centralizovanej Európe,“ povedal podľa Wall Street Journal Luca Zaia, prezident talianskeho Benátska.
V tomto bohatom regióne na severovýchode Talianska požiadavkám Kataláncov rozumejú.
