Paríž 13. septembra (TASR) - Nemecký kancelár Gerhard Schröder dnes vyjadril spokojnosť s tým, že americký prezident George W. Bush sa rozhodol spolupracovať s OSN v snahe dosiahnuť odzbrojenie Iraku. Zároveň sa však opäť vyslovil proti účasti Nemecka na prípadnej vojenskej intervencii v Iraku.
"Vítame, že prezident Bush zdôraznil dôležitosť sprostredkovateľskej úlohy OSN," povedal Schröder na pôde parlamentu. Upozornil však na nebezpečenstvá prípadnej vojny s Irakom. Tá by totiž podľa neho mohla narušiť stabilitu v blízkovýchodnej oblasti a jednotu medzinárodnej koalície proti terorizmu.
Kancelár taktiež uviedol, že nebol predložený žiaden presvedčivý plán týkajúci sa ďalšieho vývoja v Iraku po vojenskej intervencii. Schröder odmietol obvinenia zo strany svojho konzervatívneho volebného rivala Edmunda Stoibera, že manipuluje s obavami z vojny v snahe získať hlasy voličov.
Francúzska ministerka obrany Michelle Alliot-Marieová medzitým vyhlásila, že v riešení irackej krízy musí byť uplatnené medzinárodné právo, a Francúzsko sa nebude podieľať na žiadnej vojenskej akcii neschválenej Bezpečnostnou radou (BR) OSN.
"Zdá sa nám byť nevyhnutné, aby v takýchto komplikovaných záležitostiach bolo uplatnené medzinárodné právo," povedala ministerka pre rozhlasovú stanicu Europe-1. BR sa však podľa nej môže uchýliť k akýmkoľvek možnostiam, ak Bagdad odmietne konať v súlade s rezolúciami OSN, pričom, ako dodala, "nič nie je vylúčené".
Ku krajinám, ktoré uvítali prísľub amerického prezidenta, že sa bude snažiť o spoluprácu s OSN pri ďalšom postupe voči Iraku, sa dnes pridalo aj Turecko.
Ankara by bola pravdepodobne kľúčovým spojencom Washingtonu v ofenzíve proti režimu Saddáma Husajna, pričom by mohla poskytnúť k dispozícii svoje letecké základne a logistickú podporu.
Premiér Bülent Ecevit však vo štvrtok označil možnosť vojny proti Iraku za meč visiaci nad jeho krajinou. Vojenská intervencia by mohla poškodiť krehkú tureckú ekonomiku a vyvolať nepokoje na juhovýchode Turecka, kde počas 17 rokov trvajúceho boja s kurdskými separatistami zahynulo viac ako 30.000 ľudí.
1 2 sla ed
