Z Tel Avivu od našej dopisovateľky Jany Shemesh
Ešte v noci na včera Izraelčanom tvrdili, že sa ráno zobudia do prímeria. Namiesto toho sa celú noc strieľalo a do Tel Avivu sa vrátili teroristické útoky.
Pokoj nemali ani ľudia v Gaze. Vyjednávači vyjednávali, diplomati sa presúvali z miesta na miesto a medzitým sa strieľalo na niektorých miestach ako nikdy predtým. Boli to dva paralelné svety a ani včera to nevyzeralo tak, že by sa mohlo niečo zmeniť.
Čudné prímerie
O polnoci z utorka na stredu sa malo začať prímerie. Nezačalo sa. Strieľalo sa do polnoci aj po nej. Izrael tvrdil, že dohoda sa nedosiahla. Palestínske frakcie sa síce vyjadrovali, že dohoda bude, ale nezdalo sa, že by ju boli pripravené rešpektovať.
Ráno Izraelčanov a Palestínčanov privítali správy o ďalších škodách, útokoch, ostreľovaní novinárov v Gaze aj o prvých popravách údajných kolaborantov s Izraelom. Na juhu Izraela sužovaného raketami si čoraz viac ľudí myslí a hovorí to aj na televíznu kameru, že takéto „prímerie“ nechce. Ľudia nechcú, aby sa o pár týždňov alebo mesiacov ocitli v podobnej, či dokonca horšej situácii, ako sú teraz.
Izraelsko palestínsky konflikt
Operácia Pilier obrany
Izraelská armáda ju začala minulú stredu atentátom na teroristu a vojenského šéfa Hamasu Ahmeda Džabárího v centre Gazy. Vyprovokovali ju k tomu raketové útoky z pásma Gazy. Od začiatku konfliktu zomrelo vyše 140 Palestínčanov a 5 Izraelčanov.
Nechcú vojnu, nechcú pozemnú operáciu, ktorej nie sú Izraelčania, na rozdiel od súčasného bombardovania, príliš naklonení. Chcú však dlhodobé riešenie. Garancie. Ak to má znamenať, že Hamas musí byť na kolenách, sú za.
Oslava teroristu
Hamas však chce, aby bol v tejto pozícii Izrael.Vyhrážky, že ak sa to nepodarí raketami, majú sa Izraelčania báť útokov na autobusy a kaviarne, sa naplnili. Včera po šiestich rokoch pokoja vybuchol autobus v centre Tel Avivu. Zranilo sa najmenej 21 ľudí.
Hoci sa k akcii údajne prihlásili Brigády mučeníkov al–Aksá, Hamas oslavoval a v Gaze sa strieľali do vzduchu víťazné salvy. V pásme to však na oslavy inak nevyzerá.
Okrem neutíchajúcich útokov Izraelčanov a čoraz rozbitejšej infraštruktúry začína aj tak chudobný región trápiť nedostatok zdravotníckeho materiálu a iných pre život nevyhnutných vecí.
OSN tiež hlási, že má obavy z toho, ako zvládnu blížiacu sa zimu ľudia z domov zasiahnutých izraelskými útokmi.
Podobnú otázku si kladú aj rodiny na izraelskej strane. Juh Izraela, kde sú najväčšie škody na majetku, patrí na ekonomickú perifériu.
V stredu podvečer sa ľudia už nenechávali unášať nádejami. Rokovania o prímerí možno pokročili, ako sľubovala šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová, a izraelskú vládu od prímeria neodradil ani teroristický útok. V Izraeli aj Gaze to však skôr vyzeralo na dlhú vojnu. Možno s krátkou prestávkou.
Opatrné prímerie otestovalo Clintonovú v akcii
Šéfka americkej diplomacie rozbehla na Blízkom východe svoju mission impossible. Ohlásila zastavenie bojov.
TEL AVIV. Podľa niektorých názorov je to posledná šanca šéfky americkej diplomacie Hillary Clintonovej v súčasnej pozícii ukázať svoje vyjednávačské schopnosti.
Clintonová si to asi myslí tiež. Preto prerušila ázijské turné, preto pendlovala medzi Jeruzalemom, Ramalláhom a Káhirou. Včera to s jej šancami na úspech vyzeralo všelijako.
Večer však prišlo oznámenie, že Izrael a palestínske frakcie sa dohodli, že prestanú po sebe strieľať.
Všetci zainteresovaní však chcú dohodu do budúcnosti, nie prestávku v ostreľovaní. O tom by sa malo ešte vyjednávať a keďže ide o problematické body, môže byť včerajší výsledok len čiastočným úspechom a požičaným časom.
Táto dohoda nie je ani na papieri, tá, ktorá by po nej mala nasledovať, už bude písomná, takže sa bude dohadovať komplikovanejšie. Politika na Blízkom východe je o slovíčkach, to vedia všetci.
Clintonová musela v regióne zapracovať. Na Izraeli, aj na Egypťanoch, ktorí sú sprostredkovateľmi. Egyptský prezident Muhammad Mursí musí Američanom dokázať, že je solídnym partnerom.
Obama s ním často telefonoval, ale rovnaký efekt ako Obamov záujem naňho mohlo mať aj oznámenie amerických senátorov, že nepodporia americkú ekonomickú pomoc Káhire.
Mursí ju potrebuje, a tak sa snažil presvedčiť Palestínčanov, aby sa dohodli so židovským štátom. Egypt zostáva v hre, všetky ďalšie vyjednávania pôjdu cezeň.
Tlak na palestínske frakcie prichádzal podľa uznávaného izraelského arabistu Ehuda Yaariho aj z Jordánska či Saudskej Arábie, teda viacmenej amerických spojencov. Snažia sa prevažne sunnitských Palestínčanov presvedčiť, že vedú vojnu pre šiitský Irán.
