BRUSEL. Oznámil to dnes hovorca šéfky zahraničnej politiky Európskej únie Catherine Ashtonovej, ktorá zastupuje šesticu krajín na rozhovoroch s islamskou republikou.
Predstavitelia šiestich štátov - Číny, Ruska, USA, Británie, Francúzska a Nemecka - sa dnes stretli v Bruseli, kde naplánovali budúce kontakty s Iránom a stratégiu voči nemu v snahe dosiahnuť pokrok v desaťročnom spore okolo nukleárnych aktivít Teheránu, informovala tlačová agentúra Reuters.
Šestica veľmocí "je naďalej jednotná vo svojom úsilí nájsť diplomatické riešenie iránskej nukleárnej otázky", povedal hovorca.
Západ má obavy, že jadrový program Iránu smeruje k výrobe atómových zbraní. Teherán sa však bráni, že tento program má výlučne mierové účely.
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Jukija Amano už v utorok nezvyčajne otvorene informoval, že Irán pokračuje v obohacovaní uránu nemenným tempom a medzinárodné sankcie zamerané na donútenie Teheránu, aby zastavil túto činnosť, nemajú žiadny viditeľný dosah.
Tvrdenie šéfa MAAE len podporilo názor mnohých analytikov, že zvýšený nátlak Západu na Irán a jeho ekonomická izolácia nedokázali zmeniť vývoj iránskeho jadrového programu.
V tomto období, po znovuzvolení Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov, sa obnovil tlak na diplomatické vyriešenie nukleárneho sporu. Svetové veľmoci, ktoré po prvý raz iniciovali sankcie OSN proti Iránu v roku 2006, sa obávajú, že Izrael by mohol bombardovať iránske jadrové zariadenia, ak sa spor čoskoro nevyrieši mierovou cestou.
Spojené štáty a ich západní spojenci začiatkom tohto roka vystupňovali represívne kroky voči Iránu, zamerané na jeho export ropy. Krajiny tak dúfali, že presvedčia Teherán, aby nakoniec v tejto patovej situácii ustúpil. Situácia už totiž vyvoláva obavy z vojny.
