Z Tel Avivu od našej dopisovateľky Jany Shemesh
Tradičný scenár izraelsko- palestínskeho konfliktu sa opakuje. S pribúdajúcimi civilnými obeťami rastie tlak na Izrael, aby brzdil, a klesajú aj nie príliš výrazné sympatie k židovskému štátu. Izrael aj Palestínčania tiež vysielajú rozporuplné signály o skutočnom stave vyjednávaní o prímerí v Káhire.
Rokovania o prímerí
Svetoví lídri zatiaľ vyzývajú obe strany na zastavenie násilia. V oblasti sú momentálne šéf OSN Pan Ki Mun aj vyjednávač blízkovýchodného kvarteta (OSN, EÚ, Rusko, USA) Tony Blair.
Aj oni ale vedia, že prípadná dohoda o prímerí je výsostne v rukách Izraela a Palestínčanov.
V pásme Gazy sa aj v noci na pondelok a v pondelok uskutočnilo niekoľko desiatok izraelských útokov. Počet obetí od stredy stúpol na viac ako 90, pričom rastie počet civilných obetí. Izraelský denník Haarec píše, že ich je asi tretina. To komplikuje izraelské pozície.
Riziko humanitárnej krízy
Ťažko sa mu totiž vysvetľuje, že útočí len na teroristické objekty a ešte viac núti svetových lídrov, aby židovský štát odhovárali od pozemnej operácie v Gaze.
Pri tej by počet civilných obetí nevyhnutne stúpol, boli by aj škody na obydliach, čo pred blížiacou sa zimou a daždivým počasím smeruje k humanitárnym problémom v už aj tak ekonomicky a sociálne oslabenej spoločnosti.
Izraelčania hovoria, že sú pripravení na prímerie, ale že nebudú tolerovať ostreľovanie svojich miest. To po relatívne pokojnej noci pokračovalo aj v pondelok. Palestínčania od stredy na Izrael vystrelili viac ako 900 rakiet. Pri útokoch nateraz zahynuli traja ľudia.
Izrael si uvedomuje nepomer medzi počtom svojich obetí a stratami na druhej strane. Argumentuje však tým, že neútočí na civilné ciele, ako to robia palestínski teroristi.
Hádky v Káhire
Medzitým sa z Káhiry rozširujú rôzne verzie toho, ako prebiehajú vyjednávania o prímerí. Zdá sa, že Izrael požaduje zastavenie paľby z Gazy na obdobie 15 rokov, vraj aj demilitarizáciu pásma. Palestínčania zase chcú okrem ukončenia paľby a atentátov na ich lídrov aj otvorenie hraničných priechodov a ukončenie blokády. To sú nateraz vzájomne neprijateľné podmienky.
V Izraeli rastie presvedčenie, že nasledujúcich 48 až 72 hodín bude kritických. Ak sa vyjednávania o prímerí nepohnú ďalej, pozemná operácia bude reálnejšia ako hocikedy predtým.
Konkurenčné palestínske frakcie Fatah a Hamás v pondelok oznámili, že sa rozhodli ukončiť vzájomné spory.
Hnutie vládnuce Západnému brehu tak chce vyjadriť solidaritu s Hamásom kontrolujúcim Pásmo Gazy. "Spolu s ostatnými lídrami (frakcií) oznamujeme, že odteraz ukončujeme rozkol," povedal popredný predstaviteľ Fatahu Džibríl Radžúb davu asi tisíc demonštrantov zhromaždených v hlavnom meste Západného brehu - v Ramalláhu.
Izrael sa zameria aj na Sinaj
Cieľom Izraelčanov je zbaviť Gazu arzenálov zbraní a donútiť palestínske hnutie Hamas, aby prestalo s raketovými útokmi na ciele v židovskom štáte, ku ktorým po Tel Avive a Jeruzaleme od nedele pribudlo i známe pobrežné mesto Ejlat.
Výbuchy rakiet tam evidovali aj v pondelok, pričom nedošlo k obetiam, ani materiálnym škodám.
V súvislosti s týmto vývojom AP upozorňuje, že Hamas ani iná skupina palestínskych radikálov v pásme Gazy nevlastní rakety, ktorými by boli schopní z Gazy zasiahnuť Ejlat. Je preto pravdepodobné, že rakety smerujúce na Ejlat Palestínčania odpaľujú zo Sinajského polostrova.
Rakety, nálety a sirény. Blízky východ sa zmieta v konflikte
Pozrite si fotogalériu >>
Maroko zriadi v Gaze nemocnicu
Marocký kráľ Muhammad VI. nariadil v súvislosti s izraelským bombardovaním pásma Gazy okamžité zriadenie poľnej nemocnice v pásme Gazy.
Hovorca marockého kráľovského paláca v nedeľu vo večerných hodinách spresnil, že v nej bude pracovať odborný personál marockých ozbrojených síl i civilní lekári a sanitári.
Malo by sa tým prispieť k zmierneniu utrpenia civilného obyvateľstva, citovala agentúra DPA.
Marocký kráľ nariadil, aby sa táto "humanitárna iniciatíva" začala s okamžitou platnosťou presadzovať v spolupráci s palestínskymi úradmi.
Železná kupola funguje a chráni Izrael
Palestínske rakety zneškodňuje systém, ktorému neverili.
TEL AVIV. Izraelská vojenská elita sa mu smiala, že fantazíruje a príliš často sledoval Star trek. On hovoril, že ako obyvateľ Sderotu ostreľovaného palestínskymi raketami sa nemôže pozerať do očí svojim vnukom, ktorí sa boja vychádzať z domu.
Bývalý minister obrany Amir Perec odišiel z politiky aj ministerstva obrany s biľagom neschopného politika aj ministra. Teraz je najväčším izraelským hrdinom. On presadil, aby sa inštaloval protiraketový systém známy ako Železná kupola (Irone dome).
V posledných dňoch pozná toto slovo v Izraeli už každé dieťa. Hoci je veľmi drahý, izraelská armáda hovorí, že jeho úspešnosť je okolo 88 percent a jeho výrobca tvrdí, že sa ešte môže zvýšiť.
Železná kupola je reakciou na druhú libanonskú vojnu (2006), keď sa prakticky celý izraelský sever dostal pod paľbu kaťuší obsluhovaných teroristickou skupinou Hizballáh. Ukázalo sa, že vojenská mocnosť Izrael má slabé miesto. Perec, ktorý bol vtedy ministrom obrany, sa rozhodol, že sa to musí skončiť.
Prvú batériu Železnej kupoly postavili k Beerševe v roku 2011. Jej význam sa naplno ukázal až teraz.
Izraelská televízia v pondelok ukazovala reportáž o Amirovi Perecovi. Ako mnohí izraelskí politici, aj on teraz chodí medzi občanov a snaží sa ich povzbudzovať.
Nikoho z nich nevítali tak srdečne ako práve jeho. Ľudia ho volali Pán Železná kupola, bozkávali ho a ďakovali mu. Perec je jedným z nich. Je obyvateľom juhu, z ekonomického aj sociálneho hľadiska je skôr outsiderom, ale má odhodlanosť typickú pre Izraelčanov.
Pre muža, ktorému sa po celom svete smiali, keď sa ako minister na vojenskom cvičení pozeral cez zatvorený ďalekohľad, to musí byť zadosťučinenie. Ak je spojené ešte s prospechom pre všetkých, je to príbeh, ktorý teraz Izraelčanov drží nad vodou.
(mik)
