Agentúrnu správu sme v nedeľu o 16:56 nahradili článkom denníka SME.
HAAG, BRATISLAVA. Vyzeralo to, ako keby Chorváti vyhrali majstrovstvá sveta. Ulice hlavného mesta zaplnili desaťtisíce ľudí, mávali chorvátskymi vlajkami, tancovali a spievali.
Nechýbal ani ohňostroj a po celej krajine sa dokonca rozozvučali kostolné zvony.
„Som neskutočne šťastná, vyhrali sme,“ cituje Guardian plačúcu starenku Anicu Pečarovú. „Je to, akoby sme znovu vyhrali vojnu,“ pripája sa ďalšia obyvateľka Záhrebu.
Ďaleko od pravdy nebola. Chorvátsko neoslavovalo majstrovstvá, ale návrat dvoch chorvátskych generálov Anteho Gotovinu a Mladena Markača. Najmä Gotovina je vo svojej vlasti považovaný za národného hrdinu.
Žiadne etnické čistky Vojnu o nezávislosť vyhrali Chorváti ešte v 90. rokoch, ale teraz podľa Gotovinu vyhrali aj právnu bitku. „Vojna patrí minulosti, pred nami a v našich rukách je budúcnosť.“
Fakty
Operácia Búrka
Vojenská ofenzíva z augusta 1995 trvala 84 hodín. Cieľom bolo obsadenie separatistickej Republiky Srbská krajina. Výsledkom bol exodus 200 tisíc Srbov. Väčšina sa nikdy nevrátila.
Ešte pred rokom bola pritom budúcnosť samotného Gotovinu spojená s pobytom vo väzenskej cele. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu ho pôvodne za vojnové zločiny odsúdil na 24 rokov väzenia. Markač dostal osemnásť rokov.
Odvolací senát minulý piatok verdikt zrušil a dvoch generálov prekvapujúco oslobodil. Podľa rozhodnutia súdu totiž neexistujú dôkazy, že zámerom operácie Búrka boli etnické čistky.
Išlo o vojenskú akciu, ktorej cieľom bolo znovu obsadiť separatistickú časť Chorvátska obývanú Srbmi. Medzinárodný súd v podstate vyhlásil, že vojenská akcia bola v súlade s medzinárodným právom.
Verdikt súdu nebol jednoznačný. Dvaja z piatich sudcov boli proti. Jeden z nich, sudca Fausto Pocar nazval rozhodnutie groteskným a „bez akéhokoľvek zmyslu pre spravodlivosť“.
Staré rany sa otvárajú S takým hodnotením súhlasí aj srbská strana. Tá sa na chorvátske oslavy a samotný rozsudok pozerala s rozčarovaním.
„Rozsudok je dôkazom selektívnej spravodlivosti, ktorá je ešte horšia ako nespravodlivosť,“ povedal podľa BBC srbský vicepremiér Rasim Ljačič. Srbský prezident Tomislav Nikolič zas verdikt označil za politický a upozornil, že znovu „otvoril staré rany“.
Oslobodenie chorvátskych generálov ešte viac posilnilo nedôveru Srbov k trestnému tribunálu v Haagu.
Tam v súčasnosti prebiehajú súdne procesy s lídrami bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom a Ratkom Mladičom, ktorí sú tiež obvinení z vojnových zločinov.
Srbsko ich vydaním splnilo jednu z podmienok členstva v Európskej únii.
Blesková operácia Búrka trvala len 84 hodín
Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu vyniesol dnes rozsudky v procese s niekdajšími generálmi chorvátskych ozbrojených síl Antem Gotovinom, Ivanom Čermakom a Mladenom Markačom.
Trojica čelila obvineniam zo zločinov na civilnom obyvateľstve srbského pôvodu počas a po chorvátskej operácii Oluja (Búrka). Gotovina dostal 24 a Markač 18 rokov väzenia. Čermaka súd oslobodil od všetkých bodov obžaloby.
Blesková operácia Búrka trvala len 84 hodín. Začala sa pred svitaním 4. augusta 1995, keď sa chorvátski vojaci a tanky prehnali cez líniu prímeria, na ktorej hliadkovali vojaci OSN. Územie celej krajiny získali 7. augusta 1995. Operácii Búrka velil generál Ante Gotovina, ktorého haagsky tribunál v tejto súvislosti obžaloval z vojnových zločinov za zabitie 150 srbských civilistov a ničenie a lúpenie srbských dedín.
Väčšina krajinských Srbov - približne 200.000 ľudí - pred postupujúcimi vojakmi ušla do susednej Bosny alebo Srbska. Podľa OSN zabitých bolo najmenej 150 civilistov a stovky srbských domov bolo vyrabovaných, vyhodených do vzduchu alebo vypálených. Belehrad hovorí o 250-300.000 utečencoch.
Operáciu spustili pár hodín po tom, čo stroskotali rokovania medzi Záhrebom a vedením krajinských Srbov, ktorí odmietli plán autonómie v rámci Chorvátska. Srbi územie Krajiny - kde žili stáročia - dostali pod svoju kontrolu s podporou Belehradu v roku 1991 po tom, čo Záhreb vyhlásil nezávislosť od Juhoslávie. Srbi vyhnali z oblasti väčšinu Chorvátov - asi 200.000 ľudí - a zablokovaním priameho dopravného spojenia medzi severom a juhom Chorvátsko prakticky rozdelili na dve časti. Počas vojny v Krajine bolo zabitých viac ako 10.000 Chorvátov.
Na ofenzíve sa podieľalo asi 150.000 chorvátskych vojakov a policajtov. Záhreb nasadil 350 tankov, 605 obrnených vozidiel a asi 20 lietadiel. Krajinskí Srbi mali asi 40.000 vojakov, približne 400 tankov a 25 lietadiel. Podľa vojenských analytikov Chorvátom poskytli výcvik americkí poradcovia a napriek medzinárodnému zbrojnému embargu uvalenému na celú bývalú Juhosláviu zbrane získali od obchodníkov z bývalého Sovietskeho zväzu.
Počet srbských obetí je predmetom sporov. Haagsky tribunál hovorí o minimálne 150 zabitých civilistoch, chorvátske organizácie na ochranu ľudských práv hovoria, že identifikovali viac ako 600 mŕtvych, srbské úrady hovoria o približne 2500 mŕtvych. Podľa Záhrebu zahynulo 174 chorvátskych vojakov a 1430 bolo zranených. Pri postupe chorvátskych jednotiek cez líniu prímeria zahynuli traja vojaci mierovej jednotky OSN.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) operáciu Búrka označil za "spoločnú kriminálnu akciu" zameranú na etnické vyčistenie územia od Srbov. Z vrážd a deportácií civilistov a ničenia srbských domov obžaloval dvoch armádnych a jedného policajného generála.
Aj keď vzťahy medzi Chorvátskom a Srbskom sa od roku 2000 - keď nacionalistov pri moci vystriedali prozápadní reformátori - výrazne zlepšili, Búrka zostáva citlivou a emotívnou témou.
Záhreb vyhlásil 5. august za štátny sviatok. Chorváti sú hrdí na operáciu, ktorú považujú za potrestanie za srbskú agresiu. Tvrdia, že utečenci zo svojich domov ušli na príkaz Belehradu, nie kvôli tomu, že boli ohrození.
tasr
