1. Noví ľudia, starý štýl
Čína sa za posledných tridsať rokov, odkedy spustila ekonomické reformy, veľmi zmenila. Zo zaostalej krajiny je druhá najväčšia ekonomika sveta a politická superveľmoc. Zachovala si však vládu jednej strany, čo sa nezmení ani po nedávno skončenom kongrese komunistov.
Odchádza síce prezident a do stáleho výboru politbyra, ktoré ovláda krajinu, prichádzajú piati noví členovia, no o väčšine z nich sa hovorí ako o konzervatívcoch.
Veľké reformy sa očakávať nedajú, pred „západnou demokraciou“ varoval aj odchádzajúci prezident Chu Ťintchao.
2. Dve Číny: mladí i červení
Oblasť 798 v Pekingu je plná umelcov a galérií. Komunizmus tu pripomínajú len obrazy a sochy, ktoré sa vysmievajú Mao Ce-tungovi a jeho spolupracovníkom. Mladí ľudia tu žijú na internete, komunikujú so svetom a chcú byť jeho súčasťou.
Nezažili kultúrnu revolúciu, naopak, vyrástli v súčasnej modernej Číne. „Nemám pocit, že vláda má so mnou niečo spoločné. Je to ako úplne iný svet,“ povedala pre BBC miestna dvadsiatnička, ktorá v kaviarni popíjala café latte.
V tom istom meste sa na kongrese stretávali straníci. Strnulí, v rovnakých sakách. Neodvážili sa ozvať, poslušne zahlasovali za dohodnuté veci a nakoniec nadšene tlieskali lídrom, ako za starých čias.
Medzera medzi straníkmi a mladými intelektuálmi, pre ktorých už nie je hrdinom Mao, ale umelec Aj Wejwej, sa zväčšuje. Ak chce nové vedenie krajiny budovať jednotnú Čínu, musí tieto dva svety spojiť.
3. Obludná korupcia
Korupcia patrí k čínskej spoločnosti dlhodobo, no až v súčasnosti môžu o nej ľudia hovoriť na internete a odhaľovať vinníkov. Zrejme práve preto sa stala témou, o ktorej začali hovoriť aj stranícke špičky.
Chu na kongrese vyhlásil, že korupcia môže stranu zničiť. Boj proti nej si medzi priority dal aj jeho nástupca Si Ťin-pching.
Ich snahu kazia odhalenia, že Siova rodina takisto ako rodina odchádzajúceho premiéra Wen Ťia-paa počas jeho kariérneho rastu výrazne zbohatla.
Hovorí sa aj, že obvinenia z korupcie sa v rámci mocenského boja využívajú na odstránenie nepohodlných. Nie je to ťažké, strana kontroluje aj čínske súdnictvo.
4. Rast nie je večný. Peking tomu nezabráni
Pol miliardy ľudí používa internet, šesť miliónov Číňanov každoročne končí univerzitu. Tejto mase ľudí, ktorí v poslednom desaťročí zbohatli, vyštudovali a presunuli sa z chudobných dedín do miest, už nestačí len možnosť uživiť sa.
Čína nebude môcť byť navždy len výrobnou dielňou pre celý svet, vzdelaní ľudia žiadajú pridanú hodnotu. Chcú aj vyššie platy, čím sa krajina oberie o výhodu lacnej pracovnej sily. Bude ťažké udržať dvojciferné rasty ekonomiky, na ktoré si ľudia zvykli.
Možno ešte vážnejší problém je nízka pôrodnosť, za ktorou je dlhodobá politika jedného dieťaťa. Od roku 2015 začne klesať počet produktívnych ľudí, populácia začne starnúť. Dovoliť ľuďom i druhé dieťa, alebo nie? Aj túto otázku bude musieť riešiť Siovo politbyro.
5. Ľudské práva neprídu
Tibetskí mnísi sa upaľujú, vláda cenzuruje médiá i internet, každoročne sú v krajine státisíce rôznych protestov, pokračuje prenasledovanie členov Falun Gong, ľudia končia vo väzení bez súdu, za mrežami je aj držiteľ Nobelovej ceny mieru Liou Siao-po.
Napriek tomu sa od novej vlády neočakáva, že by v oblasti ľudských práv niečo výraznejšie zmenila.
Opatrný ekonóm Li nemá také sebavedomie ako Si
Nový čínsky premiér má doktorát z ekonómie. To sa mu môže čoskoro hodiť.
PEKING, BRATISLAVA. Čínski lídri sa snažia zachovať si vplyv na politiku aj po svojom odchode do dôchodku. Pre súčasného prezidenta Chu Ťintchaa bude „spojkou“ Li Kchečiang, budúci premiér.
Spoznali sa v 80. rokoch, keď Chu šéfoval mládežníckej organizácii strany a Li v nej stúpal čoraz vyššie. Vyštudovaný právnik s doktorátom z ekonómie, ktorý hovorí plynulo po anglicky, sa stal v roku 1998 najmladším guvernérom, keď prebral provinciu Che-nan.
Podarilo sa mu naštartovať miestnu ekonomiku, ktorá dovtedy napriek reformám v celej Číne nerástla.
Hovorilo sa, že práve Li by mohol byť Chuovým nástupcom, no vo vnútrostraníckom boji prehral so Si Ťinpchingom. Budúci lídri sa od seba odlišujú.
Kým Si pochádza z rodiny bývalého vplyvného straníka, Li si musel svoju kariéru vybudovať sám. Nemá také sebavedomé vystupovanie, ku ktorému Sia vychovávali.
Liovo ekonomické vzdelanie by podľa analytikov mohlo pomôcť krajine, ktorá potrebuje zmeniť svoju ekonomiku. V
januári bol na turné po Európe, kde hovoril najmä o tom, že Čína musí s Európou viac spolupracovať.
Komunisti medzi seba ženy nepustili
Ani vzdelané Číňanky nemajú šancu, že by sa presadili v strane.
PEKING, BRATISLAVA. Lin Šuang má 22 rokov, študuje na prestížnej pekinskej Univerzite zahraničných záležitostí, semester strávila v Spojených štátoch.
Politiku sleduje, už štyri roky sa snaží dostať do komunistickej strany, no svoju kariéru v nej nevidí. „Neviem veľa o kultúre v čínskej politike, ale myslím, že je veľmi maskulínna,“ povedala pre BBC.
Medzi sedmičkou nových vládcov nie je žiadna žena, no nikoho to neprekvapuje. Medzi najužšie stranícke špičky sa žena zatiaľ nedostala nikdy. Aj v strane, s 83 miliónmi členov najväčšej na svete, tvoria len niečo viac ako pätinu.
Vplyvné ženy v čínskej histórii boli vždy manželkami ešte vplyvnejších mužov, napríklad Ťiang Čing, Maova žena, na ktorú propaganda zhodila neúspech kultúrnej revolúcie. Aj Liu Jang-tung, v súčasnosti najvyššie postavená členka strany, je dcérou bývalého vplyvného straníka.
„Jej príbeh by bol viac inšpiratívny, keby pochádzala z bežnej rodiny. Mala by som pocit, že aj ja mám šancu a že aj obyčajné dievča môže mať také sny, že aj pre nás sú dvere otvorené,“ hovorí Lin.
O Liu sa hovorilo, že by sa mohla dostať do sedemčlenného stáleho výboru politbyra. Ak by sa tam dostala, bolo by to symbolom toho, že vláda chce robiť niečo s pozíciou žien.
Najbližšie bude mať šancu o päť rokov, keď komunistická strana zvolá ďalší kongres.
