Slobodné voľby v Sýrii by priniesli pád Asada, nie nástup islamistov, povedal v rozhovore pre SME americký fotograf ROBERT KING.
Môžete sa v Sýrii slobodne pohybovať ako novinár?
„Väčšinou áno. Vždy mám so sebou tlmočníka z mediálneho centra, s ním sa môžem pohybovať v podstate slobodne. Nechodím po ulici sám, ale mám víza od Slobodnej sýrskej armády (SSA), ktoré Asadova vláda neuznáva.“
Keď hovoríme o SSA, dá sa to označiť za organizovanú armádu, alebo len za skupinu ľudí bojujúcich proti režimu?
„Začali tak, že vojaci dezertovali z armády, keď dostali príkaz strieľať po demonštrantoch ešte na začiatku tejto revolúcie. Keď sa začali organizovať, vznikali v ďalších dedinách a mestách skupiny ľudí, ktorí si chceli brániť svoj priestor. Nemá to však jedného veliteľa, ktorý má pod sebou ďalších ľudí. Skupiny sú veľmi nezávislé. Aleppo má vlastnú brigádu, Homs má vlastnú, Damask má vlastnú...“
Robert King. FOTO: SME - Gabriel Kuchta
Ako vyzerá ich predstava o budúcej Sýrii?
„Sýria bez Asada, to je pre nich teraz podstatné. Nemyslím si, že zatiaľ vedia, ako ďalej. Chcú zvrhnúť Asada a potom zorganizovať slobodné voľby.“
Nebojíte sa nástupu islamistov?
„Určite tam sú aj ľudia, ktorí by podporovali islamistickú vládu, ale nemyslím si, že to je väčšina. Hovoril som s niektorými, ktorí by chceli mať kresťanského prezidenta, ďalší hovoria o islamskej republike – budeme mať kalifát, všetky ženy budú nosiť závoj, zakáže sa alkohol, či prostitúcia.“
Je ich vzorom Egypt, kde sa pomerne úspešne odohrala revolúcia a moc prevzalo Moslimské bratstvo?
„Nemyslím si, že tam teraz smerujú. Ale bude to tak aj o pár rokov? Neviem. Mnoho študentov a vzdelaných ľudí opustilo krajinu. Vidiek je stále nebezpečnejší a ľudia sú potom konzervatívnejší. Smerujú do väčších miest. To môže neskôr rozhodnúť o smerovaní politiky, keď Asada vytlačia. Západ nepomáha vo zvrhnutí Asada, nemáme ani právo hovoriť im do ďalšieho vývoja.“
Ako poznačil konflikt Aleppo?
„Mesto je obkľúčené ťažkým delostrelectvom, letectvom, bombardujú civilistov. Ľudia nemajú prístup k jedlu, k zdravotníckemu materiálu. Nedostávajú žiadne platy, musia prežiť z toho, čo si ušetrili, čo si požičajú, alebo čo nájdu na ulici. Môžete si zohnať falafel, možno Pepsi, ale spôsob života, akí ľudia viedli pred revolúciou, je už minulosťou. Deti nechodia do školy, školy sú bombardované, ničia infraštruktúru, historické budovy, ktoré niekedy krajinu spájali, sú podpaľované a ničené. Krajina sa rozpadá.“
Keď ste sa prvýkrát v živote dostali do paľby, aké to bolo?
„Je to hrozné. Vyschne vám v ústach, zmení sa vaše dýchanie, je to najhoršia skúsenosť na svete. Teraz sa už snažím nedostávať do týchto situácií.“
Je to možné?
„Áno. Vždy si hľadám bezpečné miesta, snažím sa príliš sa neodkrývať, nechodiť stredom ulice, držať sa schodísk a dverí. A najmä už toľko nebežím za zvukom streľby. Keď som bol mladý, bol som hlúpy, naháňal som streľbu. Teraz viem, že vždy to príde za vami. Je to vojna, nemusíte hľadať mŕtvych, sú všade. Ak včera bomba padala na jednom mieste, zajtra padne vedľa vás. Vy vtedy musíte byť na bezpečnom mieste.
Vždy musíte uvažovať aj nad tým, čo sa vám môže stať. V starých mestách chodíte úzkymi uličkami, predierate sa dierami. Ak vás zrania, musíte sa vrátiť tou istou cestou, no už ste stratili veľa krvi. Museli by vás cez to preniesť. Je to veľmi nebezpečné.“
Kde je hranica bezpečnosti, ktorú by ste nikdy neprekročili?
„Ak sa necítim bezpečne, nejdem tam."
Kedy je to?
„Lietadlá vám lietajú nad hlavou a zhadzujú bomby, nebudem utekať cez územie s ostreľovačmi, ak to nie je nutné. Nechcem riskovať svoj život pre fotenie opustenej budovy. Istým spôsobom svoj život, samozrejme, riskujem, ale nepozerám sa na to tak. Viac ľudí sa zraní pri autohaváriách ako pri mojej práci."
Nie sú to zábery z počítačovej hry, ale skutočné fotografie zo Sýrie
Pozrite si fotogalériu >>
Tento rok zomreli dvaja vaši kolegovi v Homse. Na čo ste vtedy mysleli?
„Hovoril som si: Čo to do pekla robím? Na toto som už príliš starý. Pýtam sa, kedy sa aj mne minie šťastie. Neberiem to ako vec náhody, skôr sa snažím znižovať nebezpečenstvo, aby som mohol prežiť. Oni boli v zlej situácii, trafili ich mínometom.“
Spravili niečo, čo vy nerobievate?
„Neviem, nebol som tam. Možno mali skrátka smolu.“
Útočia vojaci cielene aj na novinárov?
„Nemyslím si, že Asad má možnosti na to, aby prišiel do Aleppa a vytiahol odtiaľ novinárov. Ak by som však prekročil hranicu frontu, asi by po mne išli. Oficiálne by tvrdili, že je to preto, lebo som vstúpil do krajiny ilegálne, no skôr by im prekážalo, že som novinárom na strane SSA.“
FOTO: Robert King
Aký odkaz chcete priniesť z vojnových konfliktov? Prečo tam chodíte?
„Zo začiatku som bol idealistom, myslel som si, že spravím zo sveta lepšie miesto. Čím som starší, viem, že môžem pomôcť rozpútať diskusiu tým, že poskytnem informácie ľuďom cez obrázky alebo videá.“
Podarilo sa vám zmeniť svet k lepšiemu?
„Nie, ale moja práca zmenila niekoľkým ľuďom životy. V Bosne som odfotil dieťa, ktoré prišlo pri útoku mínometom o oko, predal som fotku AP a tá obletela svet. Francúzska politická strana potom zorganizovala, že ona a jej rodina odišla do Talianska, kde jej lekári zadarmo operovali oko. “
Môže sa niečo podobné odohrať aj v Sýrii?
„Zatiaľ som nič také nevidel. Nevidel som, že by sa politici alebo médiá tak postavili za niektoré z týchto detí, ako to urobili pri Malale, ktorú postrelili v Pakistane. Médiá sú mocným nástrojom, ľudia ich môžu využiť, aby pomohli ľuďom. Aj vtedy si však vyberáte len jednu osobu namiesto celej populácie, je to ako lotéria. Je ľahšie zachrániť jednu osobu ako dva milióny.“
