BUDAPEŠŤ. BRATISLAVA. Sú to len tri týždne, čo maďarský expremiér Gordon Bajnai oznámil vznik svojho občianskeho združenia Spoločne 2014, ktoré má pred ďalšími parlamentnými voľbami zjednotiť odporcov súčasného premiéra Viktora Orbána.
Ak sa včas dohodnú
Aj taký krátky čas však stačil na to, aby sa nové združenie, ktoré ešte ani nie je zaregistrovanou stranou, stalo najsilnejšou maďarskou opozičnou silou.
Podľa prieskumu agentúry Medián by ho volilo 23 percent rozhodnutých voličov.
Ďalšie dve dovtedy najsilnejšie opozičné strany, ľavicoví socialisti a krajne pravicový Jobbik by už získali len 15 a 17 percent. Štvrtá najväčšia strana Politika môže byť iná získala v tomto prieskume len päť percent.
Opozičné strany (bez Jobbiku, s ktorým nikto ďalší nechce spolupracovať) tak majú po prvý raz reálnu šancu vo voľbách na jar roku 2014 poraziť vládnu stranu Fidesz, ktorý v rovnakom prieskume získal 35 percent hlasov.
Avšak len v prípade, ak sa dokážu včas dohodnúť na úzkej spolupráci.
Gordon Bajnai potrebuje voličov zdiskreditovaných strán, ale bez toho, aby sa k nemu pridali aj ich lídri, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Orbánovský systém
Nový volebný systém je totiž ušitý presne podľa aktuálnych potrieb Fideszu.
Počíta práve s jednou silnou vládnou stranou, proti ktorej stojí zmäť menších opozičných strán. Posilňuje napríklad väčšinové prvky volebného systému.
Voľby podľa neho vyhrá ten, kto získa jednomandátové volebné obvody. Tie existovali aj v predchádzajúcich voľbách, no nemali takú váhu a hlasovanie v nich bolo dvojkolové.
Dohody o vzájomnej podpore postupujúcich kandidátov teda mohli politické strany medzi sebou uzatvárať až medzi prvým a druhým kolom.
Podľa nového volebného systému presadzovaného Fideszom by voľby v jednomandátových obvodoch mali byť len jednokolové a vyhral by v nich ten, kto by získal jednoduchú väčšinu hlasov.
Kandidáta Fideszu by tak v jednomandátovom obvode mohol poraziť len spoločný kandidát opozície, na ktorom by sa ostatné strany dohodli v dostatočnom predstihu pred voľbami.
Voľby však budú najneskôr o rok a pol a opozíciu toho zatiaľ viac rozdeľuje, ako spája.
Zdanlivo by pritom maďarská opozícia nemala mať ťažkú úlohu. Situácia krajiny sa rýchlo zhoršuje, popularita vlády klesá.
Podľa prieskumu agentúry Medián si až 76 percent opýtaných myslí, že sa veci vyvíjajú zlým smerom (pred mesiacom ich bolo o tri percentá menej) a tri štvrtiny opýtaných označujú výkon Orbánovej vlády za slabý.
Hrozba štátneho bankrotu
Vládu navyše stíha jeden neúspech za druhým.
Podľa informácií internetových novín Origo dokonca minulý týždeň jedna z veľkých ratingových agentúr pohrozila Maďarsku, že zníži jeho hodnotenie na úroveň čiastočného štátneho bankrotu.
Stalo by sa tak v prípade, ak by vláda splnila svoj avizovaný plán a chcela by prinútiť banky, aby odpustili časť dlhov miestnym samosprávam.
Orbán na konci októbra oznámil, že na seba jeho vláda prevezme dlhy samospráv v hodnote až 612 miliárd forintov (viac ako dve miliardy eur).
Premiér však nepovedal, ako by dokázala sama vláda tieto dlhy splatiť. Z vládnych kruhov sa objavili informácie, že chce banky, od ktorých si samosprávy peniaze napožičiavali, prinútiť, aby jej možno až štvrtinu dlhu odpustili.
Ratingová agentúra vzápätí upozornila, že takýto krok by technicky znamenal, že vláda nie je schopná svoje dlhy splácať. A práve to sa sa považuje za štátny bankrot.
