Málokto pozná svet amerických tajných služieb lepšie ako bývalý reportér New York Times TIM WEINER, ktorý za svoje práce o CIA dostal Pulitzerovu cenu aj National Book Award. A málokto ich kritizuje viac. „Títo chlapíci nemali ani poňatia, čo sa deje za železnou oponou,“ povedal Tim Weiner denníku SME v rozhovore, ktorý vznikol pár dní predtým, ako posledný šéf americkej tajnej služby David Petraeus odstúpil z funkcie.
Ako je to s vašimi slovenskými koreňmi?
„Môj starý otec Ludwig sa tu narodil pred vyše 130 rokmi. Genealóg, ktorého si pohotovo najal Slovak Spectator, keď som spomenul, že môj dedo sa narodil v Bratislave, vystopoval našu rodinu do 18. storočia. Boli v nej krajčíri i rabín.“
A ako sa Ludwig dostal až do Ameriky?
„Ludwig sa dal dokopy so ženou, ktorá sa volala Hedwig (smiech). Vo Viedni sa im v roku 1921 narodil môj otec. Moja mama sa narodila o štyri roky neskôr v Bavorsku. Obaja sa zoznámili na schôdzke naslepo v New Yorku v 50. rokoch.“
Stihol vám starý otec povedať niečo o Slovensku?
„Keď som sa narodil, mal už skoro 80. Legenda hovorí, že jeho predkovia prišli z Malých Karpát. Špekulujem, že boli vinári, odtiaľ meno Weiner. Neviem, či je to pravda, ale je to dobrý príbeh.“
Precestovali ste veľa krajín, ale najviac sa venujete tajným službám. Prečo?
„Pred 25 rokmi som išiel do Afganistanu písať o tom, ako CIA posiela stovky miliónov dolárov na vyzbrojovanie mudžahedínov, ktorí boli kedysi našimi priateľmi. Zavolal som vtedy do CIA, kde mi nič nepovedali. Po mesiacoch som sa vrátil do Washingtonu, zazvonil mi telefón a hádajte, kto to bol?“
Niekto zo CIA?
„Mal veľmi priateľský hlas: 'Ahoj, Tim, ako sa máš?' Opýtal sa, či som docestoval v poriadku a zavolal ma do CIA.“
Do sídla v Langley?
„Hej, je sedem míľ od Washingtonu v lesoch, kam idete cez checkpoint Charlie, k druhému checkpointu Charlie a potom k tretiemu (smiech), až sa dostanete hlboko do lesov k budove, ktorú postavili v roku 1959 v stalinistickom štýle. Vošiel som do obrovskej krásnej budovy plnej mramoru a ónyxu. Na ľavej stene je zlatými písmenami vryté Evanjelium podľa svätého Jána: A poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí. Vtedy som sa namotal. Mal som tridsať rokov, nič podobné som predtým nevidel. Dovtedy to bolo veľmi cool. Potom ma zavolali na siedme poschodie, kde ma čakali štyria analytici CIA.“
Ako vyzerali?
„Armádny analytik - mladý vojak, politický analytik – žena v strednom veku, zhruba 60-ročný expert na krajinu s PhD. a potom štvrtý, o ktorom netuším, kto to bol, pretože skoro nič nepovedal. Všetci mali len jednu otázku: Aké to bolo v Afganistane? Žiadny z nich tam nikdy nebol, videli tak možno obrázky zo špionážnych satelitov, a vôbec netušili, čo sa tam deje. V tom momente ma to začalo veľmi zaujímať. Ak toto majú byť experti na Afganistan, čo vlastne v CIA vedia? Ako sa môžu pretvarovať, že sú informovaní.“
O tom, že CIA nemá dobrých analytikov a takmer žiadnych agentov v teréne, sa veľa hovorilo aj po 11. septembri. Zlepšilo sa to?
„Po 11. septembri sa to zmenilo k lepšiemu, ale predtým sa úroveň CIA výrazne zhoršila. Pointou tajných služieb je udržiavať prezidenta a armádu informovaných o tom, čo sa deje vo svete. Samozrejme, nie sú krištáľovou guľou. Majú vedieť, čo sa deje a vedieť predvídať.“
To sa CIA veľmi nedarilo.
„Počas studenej vojny, a to som veľmi zdvorilý, títo chlapci nemali predstavu, čo sa deje za železnou oponou. V druhej polovici 80. rokov analytici CIA produkovali analýzy, ako je na tom sovietska ekonomika dobre a čoskoro predbehne americký rast.“
Kde urobili chybu?
„CIA nemala špiónov, ktorí by im z miesta povedali, čo sa tam deje. Mali akurát veľa satelitných snímok. A čo ich zaujímalo najviac? Sovietske raketové základne, betónové silá. Videli, že ich Sovieti postavili tisícky, či už tam boli rakety alebo nie. Analytici si preto povedali, že ich ekonomika na tom nemôže byť zle. Mali však radšej fotiť zemiaky počas zberu úrody a videli by, že tam nemajú benzín, že to nie je žiadna ekonomická mašina, ale umierajúci ekonomický systém.“
CIA neodhadla ani kubánsku krízu, 11. september, zlyhala pri zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Čo bola jej najväčšia chyba?
„Myslenie, že náš nepriateľ je vysoký tri metre, hoci mal len 160 centimetrov. To skreslené, bojazlivé zmýšľanie. Kombinácia strachu, ignorancie a tajnosti - tak väčšinou CIA fungovala.“
Teraz už USA poznajú svojho nepriateľa?
„Viac ako pred jedenástimi rokmi. Aby si ho poznal, musíš sa s ním rozprávať jeho jazykom. To znamená naučiť sa po arabsky a najať si amerických občanov, ktorí vyzerajú ako tvoj nepriateľ. Takých Američanov, ktorí milujú svoju krajinu a ich rodiny majú korene v Sýrii, Libanone či v Pakistane, sú tu stovky. Pred 11. septembrom ich CIA vôbec nenajímala, aby bojovali proti terorizmu. Teraz pracujú ako jazykoví experti, analytici a sú vysielaní do zahraničia zbierať informácie.“
Pre CIA bol 11. september prelom?
„Bola dobrá vec, povedať si: naučme sa po arabsky, aby sme vedeli, ako myslia. Ale v USA vládol aj obrovský strach, ktorý viedol prezidenta Georgea W. Busha k tomu, aby v mene tajných služieb hrubo porušil americkú ústavu aj morálku a obrátil ich moc na občanov Spojených štátov. Nasmeroval ich na prehľadávanie emailov, telefónov, počítačov. A viete, kto ho zastavil? FBI a jeho riaditeľ. To je v mojej novej knihe. Ale tiež zriadil tajné väznice a miesta ako Abú Graib, kde sa ľudia pre informácie mučia.“
Skončilo sa to už?
„Áno, prezident Barack Obama to zrušil v prvý deň.“
Ste si istý, že už nie sú?
„Som si istý. Nariadil to verejným príkazom. A tajné služby poslúchajú prezidenta. CIA nie je šialený pes.“
Za klamstvá o zbraniach hromadného ničenia obviňujete CIA. Nebola len zneužitá prezidentom Bushom?
„Bola zneužitá, ale tieto dve veci si navzájom neodporujú. CIA nekorektne informovala, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia. Bush chcel ísť do vojny s Irakom a CIA mu dala dôvod, aby do nej mohol ísť.“
CIA chcela ísť do vojny?
„Také rozhodnutia nepadajú v CIA. Prezident aj Kongres sa jej však opýtali, či Saddám má chemické a biologické zbrane, a CIA im povedala, že áno - úplný nezmysel, ktorý neskôr zahanbil ministra zahraničia Colina Powella, ktorý obhajoval vojnu v OSN. Išli sme do vojny a je preto lepšie na svete? Nie.“
Prečo informovala zle?
„Pretože nemali žiadne informácie, ktoré boli správne.“
A čo prípad agentky CIA Valery Plame, ktorej identitu vyzradili, pretože jej manžel diplomat vyvrátil, že by Irak kupoval urán v Nigeri?
„To je všetko len šum, jeden zaujímavý film. To s tým nemalo nič spoločné.“
Ako sa pozeráte na negatívnu rolu, ktorú v tom zohrali New York Times? Reportérka Judith Miller musela odísť, pretože jej články o zbraniach hromadného ničenia sa ukázali ako zavádzajúce. Vedela, že nepíše pravdu?
„Bola zmanipulovaná, ale je to jej problém.“
A čo vedenie novín?
„Myslím, že Bill Keller (vtedajší šéfredaktor, dnes komentátor NYT, pozn. red.) to bude zvyšok života ľutovať. To ilustruje dôležitú vec, že ideológia je v skutočnosti nepriateľom jasného myslenia. A je jedno, či ide o ideológiu doprava, či doľava - mala by byť odstránená v žurnalistike aj v práci tajných služieb či vo vede a všade tam, kde ide o vedomosti. S ideológiou nemôže vidieť jasne. “
Je po tejto skúsenosti ťažšie zmanipulovať americké médiá?
„V prípadoch, ako sú zbrane hromadného ničenia, je lepšie byť skeptický. So všetkým rešpektom k mojej mame, ak vám matka povie, že vás miluje, overte si to (smiech). Byť skeptický, neznamená neveriť ničomu, ale vždy treba začať s faktami.“
Spomenuli sme Judith Miller. Pár týždňov strávila vo väzení, pretože nechcela v prípade Valery Plame prezradiť zdroj, išlo o ohrozenie slobody slova?
„To bolo len divadlo, prepáčte, že to tak poviem“
Prečo?
„V princípe to, za čím si stála, bolo fajn, bez ohľadu na to, že jej články boli úplný nezmysel. A to, že išla do väzenia, pretože neprezradila svoj zdroj? Veď všetci sme vedeli, kto to bol (smiech). Jej život bol v troskách, sama si ho zničila. Bohužiaľ, vydavateľ za ňou slepo stál.“
Ako vidíte dnešné New York Times?
„Sú to skvelé noviny. New York Times sú u nás doma prakticky náboženstvom, čítal som ich, keď som mal šesť či sedem rokov. Pamätám ako som ich čítal, keď zabili Kennedyho či znovu zvolili Nixona. Nič sa na tom nezmenilo.“
Na Slovensku minimálne jeden novinár pracoval v SIS popri práci v médiu. Nie je to vylúčené ani dodnes, ak o tom vie premiér. Je možné, aby bol v USA novinár v tajnej službe?
„Je to proti zákonu, a to je dobré, pretože v prípade, že novinár je špión, prehrávajú všetci. CIA ani nemôže používať novinára na svoje krytie, predstierať, že robí reportéra v Pakistane pre New York Times. Môžem čestne povedať, že od 11. septembra bolo zabitých viac reportérov a fotografov ako všetkých amerických agentov. Sám som stratil jedenástich priateľov v Iraku a Afganistane.“
Bolo ťažké získať si zdroje, keď ste sa rozhodli písať o tajných službách?
„Nie je to o nič ťažšie ako písať o policajtoch v New Yorku. Ak píšete trefné články, ľudia vám dôverujú. V opačnom prípade sa s vami nikto nerozpráva.“
Zlepšili sa vzťahy medzi CIA a americkým prezidentom za éry Baracka Obamu?
„Určite. Obama s nulovou skúsenosťou zharmonizoval spoluprácu tajných služieb v Amerike. Za Busha boli vo vzájomnej vojne. Znamená to, že všetko je perfektné? To určite nie. Obama dramaticky zvýšil počet cieleného zabíjania špionážnymi lietadlami. Pred 11. septembrom CIA nestláčala spúšť, mala na to svojich ľudí. Teraz zabili stovky ľudí. Je medzi nimi veľa teroristov, ale aj žien a detí, ktoré žili vedľa v dome. To neprináša šťastie.“
Vy by ste ten program zastavili?
„Znížil by som ich počet. Samozrejme, že je tam stále mnoho teroristov.“
Bolo zabitie bin Ládina tento rok veľký úspech?
„To bola spravodlivosť.“
Nebolo by lepšie, keby ho chytili živého?
„To je jedna z veľkých otázok: čo, keby. Úprimne si myslím, že všetci sú šťastní. Pri tom celom plánovaní urobila CIA obrovskú robotu, pri zabití, to už nebolo také dobré. Chceli si byť istí, že nájdu toho správneho, tak nazbierali vzorky DNA z jeho veľkej rodiny. Keď sa rozbehla operácia, našli si pakistanského doktora, ktorý začal v Abotabáde program vakcinácie a cez to zberal DNA vzorky. CIA ho platila viac ako rok a potom natrafili na svoj cieľ.“
Príklad skvelej špionážnej práce?
„Bola to brilantná operácia. Lenže, čo sa stalo? Toho doktora Pakistanci zatkli a odvtedy zmizol. Kto vie, možno len predstierali, že ho zatkli a teraz je niekde mimo krajiny, ale obávam, sa že to tak nemuselo byť.“
Nikdy ste nechceli byť špión?
„Je oveľa lepšie byť novinárom. Môžete písať knihy. Táto práca mi dala možnosť vidieť svet, miesta, ktoré ľudia väčšinou nevidia. Rád píšem, takže mám to najlepšie z obidvoch svetov.“
