Okolo 12-tisíc ľudí čaká v Nemecku na nový orgán. No darcov je stále menej. Priemerne je ich za mesiac asi sto, ale v októbri ich bolo iba 60.
Zrejme následok aféry falšovania údajov pacientov vo viacerých nemeckých nemocniciach, ktorá nedávno vyšla najavo: lekári v Regenburgu, Göttingene a Mníchove manipuláciou záznamov opakovane uprednostňovali vlastných pacientov.
Poisťovne sa teraz snažia o nápravu. Rozhodli sa odštartovať masovú informačnú kampaň o darcovstve orgánov. Každý nemecký občan nad 16 rokov bude mať odteraz príležitosť vyjadriť sa k otázke, či sa po smrti chce stať darcom orgánov, alebo nie.
Nepovinná otázka
Nikto nie je povinný na túto otázku odpovedať. Poisťovne by si želali, aby sa ľudia touto otázkou zaoberali a pokiaľ možno, skôr či neskôr jednoznačne na ňu odpovedali.
Fakt je, že asi len 20 percent obyvateľov Nemecka má preukaz, z ktorého vyplýva, či dotyčná osoba je ochotná darovať po smrti svoje orgány, alebo nie.
Len dve percentá
Kto sa nerozhodne počas svojho života, môže sa mu stať, že neskôr bude musieť rozhodnúť jeho rodina. A to môže byť pre ňu priveľká záťaž.
Pritom je skôr nepravdepodobné, že sa niekto ocitne v takejto kritickej situácii. Iba v necelých dvoch percentách prípadov úmrtia je príčinou mozgová príhoda. Tá je však podmienkou k odberu životne dôležitých orgánov.
Mozog musí byť teda nenapraviteľne poškodený, srdce a krvný obeh fungujú na základe umelého oživovania.
Stále viac ľudí vo svojej dopredu napísanej „vôli pacienta“ vylučujú prostriedky na umelé predlžovanie života v prípade nenapraviteľných mozgových porúch.
Pre chirurgov je to ozajstná dilema. Jedna masová informačná kampaň na to zrejme stačiť nebude.
Autor: Vlado Müller
