Ak chce novozvolený americký prezident uspieť v druhom období, musí vedieť, ako si získať republikánov.
CHICAGO, BRATISLAVA. Nebola to taká vzletná reč ako pred štyrmi rokmi. Slovo zmena nepoužil ani raz.
Nádej však zo svojho slovníka neškrtol. Barack Obama sa v utorok v noci s víťaznou rečou postavil pred tisícky priaznivcov v domovskom Chicagu.
„Napriek frustrácii vo Washingtone som nikdy nemal väčšiu nádej v našu budúcnosť,“ povedal prezident.
Väčšina Američanov v utorok rozhodla, že mu ešte dá šancu. Vo voľbách porazil republikánskeho kandidáta Mitta Romneyho, výsledky sa veľmi podobali na predvolebné prieskumy.
Obamov mandát však nie je silný – vôbec ako prvý prezident od Woodrowa Wilsona v roku 1916 vyhral druhé voľby s menšou podporou ako tie prvé.
Horúce témy
Aké teda budú druhé štyri roky Baracka Obamu? Kým v roku 2008 išiel do Bieleho domu s túžbou presadiť reformu zdravotnej starostlivosti, najväčšiu za polstoročie, teraz takú tému nemá. Kritici mu vyčítali, že málo v kampani hovoril, čo bude robiť, ak vyhrá.
„Chcem najať stotisíc učiteľov matematiky a vedy. Chcem trénovať dva milióny Američanov na našich vyšších školách,“ dal jeden z mála príkladov na mítingu v Ohiu.
Vo svojej víťaznej reči dodal, že chce Ameriku, kde majú deti prístup k najlepším školám a ktorá je lídrom v technológiách a inováciách. Kým v kampani to téma nebola, spomenul aj boj proti klimatickým zmenám.
Na jeho stole ležia oveľa horúcejšie témy. „Zníženie nášho deficitu, reforma daní, náprava nášho imigračného systému, uvoľňovanie od zahraničnej ropy. Máme veľa práce,“ povedal v Chicagu.
Súrne bude musieť dohodnúť najmä to, ako znížiť dlh krajiny. Ak sa to nepodarí, príde k prvému januáru k fiškálnemu zlomu - tvrdým automatickým škrtom a zvyšovaniu daní v hodnote 600 miliárd dolárov. Krajina môže znova spadnúť do recesie.
Relatívny úspech, ktorý dosiahol Obama pri prekonávaní krízy, má aj svoj dramatický rub, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Rozdelený Kongres
Po najdrahšej kampani v dejinách zostalo rozloženie politických síl v Amerike rovnaké. Republikáni majú aj naďalej väčšinu v Snemovni reprezentantov, demokratom zostal Senát.
Obamovi sa doteraz nedarilo dosiahnuť dohodu medzi oboma stranami. Na rozdiel od demokratov Billa Clintona alebo Lyndona Johsona to s republikánmi v Kongrese v prvom období nevedel. Tí mu to však neuľahčovali – tvrdo odmietali akýkoľvek jeho návrh.
Hlavná otázka teda je, či nový Obama a republikáni dokážu prekonať rozdiely.
„Sú tam tí istí, čo sa nevedeli dohodnúť v predchádzajúcich troch rokoch,“ je pre Reuters skeptický analytik Ethan Siegel. Niektorí sú však optimistickejší. Tým, že Obama už kandidovať nebude, môžu byť obe strany flexibilnejšie.
Ako napísali New York Times, už málokto z Američanov chce, aby nový Obama zmenil Washington. Bude stačiť, aby začal fungovať.
