„Nech ti Boh žehná, Amerika,“ hovorí Obama.
Z Chicaga od reportérky MF Dnes Adély Dražanovej
Bolo niečo po siedmej, keď sa do gigantického priestoru kongresového centra McCormick Place začali hrnúť prví diváci. Hrnuli sa tam ľudia, ktorí pomohli Obamovi k víťazstvu úplne najviac. Sú to dobrovoľníci.
Strávili dni, týždne aj mesiace v kanceláriách Obamovej kampane po celých Spojených štátoch s telefónmi pri uchu. Volali potenciálnym voličom: „Voľte Baracka Obamu, pretože...“
Alebo s premočenými archami papierov chodili po štvrtiach amerických miest a klopali na dvere: „Voľte Baracka Obamu, pretože...“
Tam ma potrebovali
Ak si tu niekto zaslúži byť, sú to oni.
„Som odtiaľto, z Chicaga. Ale dobrovoľne som pomáhala v Ohiu a Iowe, pretože u nás to nebolo potrebné. Tu by Obama vyhral tak či tak,“ hovorí mi ryšavá pani Michelle.
„Pri minulých voľbách som bola dobrovoľníčkou v Indiane. A tento rok sa zapojil i manžel. Z volieb sa stala rodinná záležitosť.“
Na veľkých obrazovkách sa objavujú prvé odhady výsledkov. „Dnes to bude dlhá noc,“ hovorí. Vyspala sa trochu? „Ale vôbec nie, dnes sme ešte klopali na dvere.“
Laura Townsendová prišla vyparádená na vysokých podpätkoch – že vraj to vydrží. Pred štyrmi rokmi bola pri tom, keď Obama slávil svoje prvé volebné víťazstvo v neďalekom Grant Parku pod šírym nebom.
Lenže vtedy bolo na november nezvyčajne teplo. Teraz je vonku chladno a sychravo.
Louisiana, Nebraska, Severná Dakota, Južná Dakota, Texas, Mississippi... Na obrazovkách pribúdajú štáty, ktoré podľa odhadov vyhral Mitt Romney.
Prítomným priaznivcom to radosť nerobí. Na druhej strane sa však nevzrušujú, veď tieto štáty sú tradične červené. Demokrati majú zasa iné bašty. Kaliforniu. New York. Illinois...
Ide však o nerozhodnuté štáty. Trebárs Ohio, Wisconsin, Iowu či Floridu, kde to bolo v roku 2000 také tesné, že sa prerátavali hlasy. Dlho nie je zrátaná. Aj stanica CNN sa bojí predvídať.
Autor: Adéla Dražanová
