Brusel 11. septembra (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen dnes v Bruseli ubezpečil kandidátske krajiny, že žiadna z nich nebude v prvých rokoch po vstupe EÚ čistým prispievateľom do spoločného rozpočtu, teda že by platila viac ako dostane.
Podľa komisára by takáto situácia bola "absolútne politicky neprijateľná" a mala by "zničujúce psychologické účinky". Verheugen ubezpečil, že členské štáty EÚ nakoniec budú súhlasiť s tzv. kompenzačnými platbami, ktoré navrhuje Európska komisia.
"Nie je to neprijateľné len pre nich. Je to neprijateľné aj pre komisiu. Nestane sa to," reagoval komisár na dnešné rozhorčené vyhlásenia z Českej republiky a Slovinska, ktoré majú podľa neverejných výpočtov EK zaplatiť v prvých rokoch po vstupe do rozpočtu EÚ oveľa viac ako dostanú.
Členské štáty EÚ to podľa neho chápu. Komisár pripomenul, že aj pri minulom rozšírení o Rakúsko, Švédsko a Fínsko existoval mechanizmus kompenzácií a išlo pritom o oveľa bohatšie krajiny.
Terajší kandidáti sa podľa Verheugena nemusia obávať. "Ešte sme len na začiatku a finančný rámec sa určí až na konci októbra. Potom kandidáti dostanú náš návrh a ten bude brať do úvahy, že je politicky a psychologicky neprijateľné, aby chudobnejšie krajiny EÚ boli čistými prispievateľmi," povedal komisár dnes večer skupine novinárov.
Hoci ide podľa Verheugena len o technický problém s postupným prúdením hotovosti a ani o jediné euro noví členovia neprídu, skutočnosť, že by v prvom roku po vstupe platili viac, by mala "zničujúci psychologický účinok".
Komisia preto od začiatku navrhovala kompenzačný mechanizmus, ktorý zaručí, že noví členovia budú v prvých rokoch na tom rozpočtovo lepšie ako rok pred vstupom do EÚ. "To je pozícia komisie a dokument, ktorý sme teraz predložili členským štátom, dokazuje, že takýto mechanizmus bude potrebný," uviedol Verheugen.
"Postoj EK je jasný - a členské štáty nemôžu mať iný názor - ručíme za to, že noví členovia nebudú v prvom roku čistí prispievatelia," opakovane ubezpečoval komisár. Čísla z dokumentu podľa neho nemajú nič spoločné s tým, čo nakoniec bude na rokovacom stole s kandidátmi.
Slovensko by podľa spomenutého dokumentu nemalo byť na tom až tak zle ako napríklad Česko alebo Slovinsko. V prvom roku by malo mať pozitívnu rozpočtovú bilanciu (rozpočtový príspevok odpočítaný od získanej podpory z rôznych fondov) 103 miliónov eúr, v druhom už 225 a v treťom 350 miliónov. ČR však bude v prvom roku v mínuse a Slovinsko bude mať saldo dokonca počas prvých troch rokov.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
