Je to taká veľká udalosť , že sa Medzinárodný deň žien môže schovať. V Melbourne, kde sa slávne konské dostihy odohrávajú prvý novembrový utorok od roku 1861, je dokonca deň pracovného pokoja.
No ani tam, kde sa oficiálne pracuje, sa v skutočnosti nepracuje, lebo ľudia sledujú preteky, ako sa len dá a popritom hodujú a popíjajú.
V hodovaní a najmä popíjaní existujú isté paralely Melbourne Cupu s MDŽ. Nie je nič neobvyklé, že aj v samotnom areáli vo Flemington parku, kde je vyše trojkilometrová trať, sa motajú či rovno váľajú ľudia spití pod obraz Boží. Áno, vrátane dám.
Pritom dámy majú byť a väčšinou aj sú ozdobou dostihov. Producírujú sa v prekrásnych šatách a ešte krajších klobúkoch vedľa partnerov. Aj tí majú na sebe to najlepšie. Vidno i fraky a cylindre. K dostihom skrátka patrí aristokratická elegancia.
A, samozrejme, aj skutoční aristokrati. V utorok triasli rukami šťúplych džokejov princ Charles a jeho manželka Camilla.
Na pretekoch ma zaujal zvláštny zmysel pre fair play. Aby mali všetky kone relatívne vyrovnané šance na víťazstvo, sú zaťažované podľa svojej úspešnosti v prechádzajúcich pretekoch. Princíp je taký, že čím väčší favorit, tým je väčšia záťaž, ktorú nesie.
Zúčastnil som sa na najslávnejších pretekoch koní na svete a prehral som dva doláre. Kôň, na ktorého som stavil, skončil jedenásty. Pritom to bol favorit. Asi mi toho Americaina priveľmi zaťažili.
