Smrťou Brežneva sa začína pád komunizmu

Pred tridsiatmi rokmi zomrel muž, ktorý stál osemnásť rokov na čele Sovietskeho zväzu.

Povestný súdružský bozk s Erichom Honeckerom.

Osemnásť rokov stál na čele ZSSR a povinnosťou ľudu bolo sláviť jeho narodenie. Z dnešného pohľadu je medzníkom skôr smrť a pohreb Leonida Iľjiča Brežneva 15. novembra 1982.

Medailami ozdobený štátnik pôsobí spomalene, akoby si nebol úplne istý tým, kde sa práve nachádza. V televíznom štúdiu mu pomocná ruka podáva okuliare a ukazuje kameru, ktorá je už zapnutá.

Archívne video, ako sa Leonid Brežnev chystá na svoj novoročný televízny prejav, je možno zábavné na YouTube, ale pred takými tridsiatimi rokmi by nás najskôr zamrazilo.

Stačilo si uvedomiť, čo mal v čase studenej vojny pod palcom najmocnejší muž vtedajšieho Sovietskeho zväzu: jadrové zbrane, najľudnatejšiu veľmoc sveta a vlastne aj polovicu planéty.

Po straníckom rebríčku

Syn robotníka z východnej Ukrajiny nemal ľahké detstvo. Narodil sa v rodine pracovníka oceliarne v priemyselnom mestečku Kamenskoje (dnešný Dneprodzeržinsk) v roku 1906. V detstve zažil občiansku i prvú svetovú vojnu, vo veku pätnásť rokov musel školu opustiť a zamestnať sa.

Vzdelanie si dopĺňal vo večernej škole, zmaturoval a pred tridsiatkou absolvoval technickú vysokú školu. Dva roky pracoval v hutníctve, ale väčšmi ako oceliarstvo ho priťahovala politika. Do komunistickej strany strany vstúpil ešte ako mladík a rýchlo stúpal nahor v straníckom rebríčku.

Najprv to vyzeralo na kariéru v armáde. Cez druhú svetovú vojnu sa osvedčil ako politruk - politický armádny funkcionár, jej koniec ho zastihol v Prahe, kde popri oslobodzovaní pomáhal organizovať tunajších komunistov. Po vojne však odišiel z armády do civilu.

Presnejšie, do Moldavska, ktoré práve pripojili k Sovietskemu zväzu. Z pozície šéfa miestnych štruktúr mal za úlohu sovietizovať novú republiku. Odmenou za úspech bola funkcia v Moskve blízko samotného Stalina.

foto1.jpg

S Gustavom Husákom na návšteve Bratislavy. Foto - TASR

Ako zradil Chruščova

V roku 1953 však diktátor zomrel a Leonid Brežnev upadol do nemilosti. V Moskve ho zbavili vysokých funkcii a poslali do Kazachstanu zúrodňovať pôdu. Vyhnanstvo však netrvalo dlho.

Šikovného funkcionára si všimol Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý sa stal Stalinovým nástupcom a po rokoch najhoršej totality uvoľňoval politické pomery. Brežneva vytiahol späť medzi politické špičky, čo sa ukázalo ako osudová chyba.

V júli 1964 sa stal Brežnev Chruščovovým poradcom, ale už o tri mesiace svojho chlebodarcu bez milosti zradil. Chruščovova politika experimentov a zmien ohrozovala funkcionárov, ktorí si neželali reformy a najradšej by sa zabetónovali v korytách.

Intrigy vyvrcholili jesenným prevratom, keď Chruščova dovolenkujúceho na Kryme povolali do Moskvy na mimoriadne zasadnutie politbyra. Sprisahanci ho v podstate donútili odísť do politického dôchodku a prikázali mu, aby oznámil, že odstupuje zo zdravotných dôvodov.

Chruščova, ktorý nemal na výber a zvyšok života strávil v domácom väzení, na čele krajiny - po krátkej ére kolektívneho vedenia – vystriedal Leonid Brežnev. Funkcionár bez prehnaných ambícii mal byť vo vedení dočasným riešením.

Podľa Stalinovho vzoru však začal čoskoro upevňovať pozície a vo svojich rukách koncentroval moc, hoci svojich oponentov nelikvidoval fyzicky. V roku 1966 Brežnevovu líniu definitívne potvrdil stranícky zjazd.

foto6.jpg

S Alexandrom Dubčekom na kľúčovej návšteve Bratislavy 3. augusta 1968. Foto - TASR

Éra nehybnosti

Brežnevova éra trvala osemnásť rokov, dlhšie vládol Kremľu iba Stalin. Čo priniesla Sovietskemu zväzu? Historici vravia o období stability, ktorá však bola maskovanou stagnáciou.

Doma Brežnev garantoval funkcionárom istoty a tí mu na revanš zaručili podporu. Svet si trochu vydýchol a studená vojna – aspoň navonok – pôsobila o čosi teplejšie.

Na rozdiel od Nikitu Chruščova, ktorý sa preslávil tým, že v OSN trieskal topánkou po stole a v kubánskej kríze dohnal svet na samý pokraj jadrovej katastrofy, Brežnev sa vyhýbal priamej konfrontácii s USA a a pestoval vzťahy s americkým prezidentom Nixonom.

Dokonca podpísal medzinárodnú zmluvu o obmedzení jadrových zbraní a presadzoval politiku ekonomickej spolupráce. Jej symbolom sa stala Pepsi-Cola v sovietskych obchodoch, predtým čosi nemysliteľné.

Znepriatelené bloky studenej vojny sa namiesto konfrontácie sústredili na rozvíjanie vlastných ekonomík a izolované sovietske obyvateľstvo mohlo mať pocit blahobytu. Topánky už neboli na prídel, vo veľkom sa stavali byty, na pultoch obchodov sa objavila spotrebná elektronika.

Samozrejme, ten blahobyt bol relatívny a nárast šedej ekonomiky do obrovských rozmerov naznačoval, že hospodárstvo upadá. Zároveň s tým sa zvyšoval vek prestarnutých elít a strácala sa schopnosť pružne čeliť vnútorným problémom najväčšej krajiny sveta.

foto7.jpg

Prečo prišli tanky

Aj keď smerom na západ Brežnev nastavoval prívetivú tvár, studená vojna sa neskončila, len jej ohnisko sa presunulo inam. V treťom svete živil lokálne konflikty a posielal zbrane spriateleným režimom.

Východnému bloku vládol tvrdou rukou. Vo vzťahu k socialistickým krajinám platila takzvaná Brežnevova doktrína - pravidlo, ktoré dávalo Sovietskemu zväzu právo zasiahnuť na území spojenca vojenskou silou, v prípade, že je ohrozený socializmus.

Následky v roku 1968 naplno pocítilo Československo. Sovietsky zväz s obavami sledoval reformné úsilie československých komunistov a ich plány odstaviť od moci konzervatívneho prezidenta Antonína Novotného. V ohrození sa Novotný uchýlil k Sovietom a v decembri 1967 pozval Brežneva do Prahy. Sľuboval si podporu, ktorej sa, napodiv, zo strany Brežneva nedočkal.

“Eto vaše delo – to je vaša vec,“ vyhlásil zmierlivo Leonid Iľjič a reformátori okrídlenú vetu vykladali ako signál, že obrodný proces má zelenú a veľmoc nebude zasahovať do vnútornej politiky spojenca. Že signál bol falošný sa ukázalo v auguste, keď tanky Varšavskej zmluvy potlačili Pražskú jar násilím.

Aký zmysel malo toto Brežnevovo gesto? Čo tým sledoval, ak bol v zime za dobráka, aby v lete nariadil opak, teda vojenskú inváziu? Historici v tomto nie sú jednotní. Podľa jedných to myslel úprimne, ale zmenil názor, iní zase tvrdia, že to bola provokácia s cieľom umiestniť vojská na západe východného tábora.

Podobné motívy viedli v roku 1979 k invázii do Afganistanu. Z tej sa stala nočná mora sovietskej armády, a už predtým, ako sa skončila fiaskom, bola nepopulárna vo svete aj v samotnom Sovietskom zväze.

O rok neskôr Moskva organizovala letné olympijské hry, ktoré sa mali stať akýmsi vrcholom Brežnevovej éry. Množstvo politikov a športovcov však súťaž bojkotovalo práve pre spornú sovietsku agresiu v Afganistane.

foto2.jpg

Brežnev na bratislavskej hlavnej stanici v roku 1968. Koncom šesťdesiatych rokov bol ešte vo forme. Vľavo prezident ČSSR Ludvík Svoboda, vpravo Alexander Dubček. Foto - TASR

Nekonfliktný typ

Aký bol Leonid Brežnev pod maskou štátnika, aký bol v súkromí a akú mal povahu? V Československu ho nenávideli ako symbol okupácie, v súkromí však nevystupoval agresívne.

Dával prednosť neformálnym rokovaniam na dači spojeným s pitkami a poľovačkami. Rád vypil, ale napriek záznamu z Prahy, kde len s ťažkosťami artikuluje, vraj nemal vo zvyku spíjať sa do nemoty. Zato mal medzery v taktnosti, ktoré mali spôsobovať legendárne faux paux na rokovaniach. Po tých, žiaľ, nezostali obrazové záznamy.

V súkromí aj v politike platilo, že nemal rád konflikty a snažil sa im vyhýbať. Inváziu v roku 1968 historici pripisujú skôr jeho radikálnym podriadeným, kým sám vodca o zásahu dlho rozhodoval, cítil veľkú zodpovednosť a v pohnutých letných mesiacoch dokonca musel brať lieky na upokojenie.

Skôr mu vyčítajú nedostatok vzdelania a neschopnosť hľadieť viac do budúcnosti. Chýbala mu vízia, ktorá krajinu posunie, nielen zakonzervuje.

Rolls Royce a medaily

Isté je, že Brežnev bol aj samoľúby a po ére Nikity Chruščova sa do Kremľa začal nenápadne navracať kult osobnosti. Knihy, ktorých mal byť autorom, vychádzali v mnohomiliónových nákladoch, ale bolo jasné, že ich nenapísal on.

Vášnivo zbieral vyznamenania a medaily. Na uniformu sa zmestil iba zlomok štátnych rádov, ktoré zhromaždil a často udelil sám sebe. Bolo ich 220, viac ako mal Stalin s Chruščovom dohromady, čo sa ukázalo na jeho pohrebe, kde za rakvou s medailami na vankúšoch pochodovali desiatky vojakov.

Medzi štátne tajomstvá patrila záľuba prvého muža v západných luxusných automobiloch. Na verejnosti musel strpieť vozy domácej výroby, jeho obľúbené značky však boli Rolls Royce, Cadillac či Lincoln – kus, čo si sám vypýtal od amerického prezidenta Nixona objavili po páde impéria v kremeľskej garáži.

V druhej polovici sedemdesiatych rokov mohla už aj verejnosť vidieť, že s hlavou Sovietskeho zväzu nie je všetko v poriadku. Na jeho zdraví sa podpísali viacnásobné infarkty a mozgové porážky, leukémia, rakovina a problémy s obehovou sústavou.

Na zasadnutia prichádzal dezorientovaný a ťažko udržiaval myšlienky. Na verejnosti pôsobil čoraz viac ako chodiaca mŕtvola, udržiavaná pri živote lekármi. Posledné podujatie, ktorého sa zúčastnil, bola jesenná vojenská prehliadka na moskovskom Červenom námestí.

O tri dni neskôr, 11. novembra 1982, Leonid Iľjič Brežnev zomiera na zlyhanie srdca. Fámy o smrti vodcu v tom čase kolovali pravidelne, prakticky vždy, keď vynechal dôležité rokovanie, ale tentoraz ju na druhý den potvrdil rozhlas a televízia – hokejový zápas prerušil zostrih z vlasteneckej vojny, k tomu hrala Čajkovského Patetická.

Ešte koľko pohrebov?

Organizované smútenie trvalo päť dní a pamätať si ho môžu aj občania Československa. Pompézny pohreb 15. novembra prenášala televízia a ukladanie tela do steny Kremľa si do Moskvy prišlo pozrieť 32 vtedajších hláv štátov (americký prezident Ronald Reagan odmietol a nechal sa zastúpiť viceprezidentom Bushom). Málokto však tušil, že divadlo sa onedlho zopakuje.

Starnúce sovietske elity, pre ktoré sa neskôr vžil termín gerontokracia, sa rozhodli pokračovať v Brežnevovom kurze a namiesto generačnej výmeny udržať starú gardu pri moci. Tento plán však zmarila príroda.

Pätnásť mesiacov po Brežnevovi zomiera vo veku sedemdesiat štyri rokov jeho nástupca, bývalý šéf KGB Jurij Andropov a hneď o rok po ňom je po smrti ďalší vodca – na pomery politbyra mladík, sedemdesiatnik Konstantin Černenko.

Ďalší pohreb nemohli komunisti riskovať a v roku 1985 vybrali do čela strany mladšieho Michaila Gorbačova, ktorý, ako dúfali, vydrží dlhšie nažive. Gorbačov napokon vydržal pri moci viac ako by si azda želali, to je však už iný príbeh, na ktorého začiatku je perestrojka a na konci rozpad impéria v roku 1991.

foto4.jpg

Do hrobky v kremeľskom múre ho pochovali 15. novembra 1982 po päťdňovom štátnom smútku.

Rodina na psychiatrii

Rodina Brežneva prežila. Manželka Viktória, ktorú neopustil napriek vlastným záletom, verejnosť posledný krát videla na pohrebe manžela. Zomrela v roku 1995 na cukrovku.

Rada sa na verejnosti ukázala ich dcéra Galina, hoci ešte koncom sovietskej éry jej to zakázali z navyšších miest pre vážme podozrenia z korupcie a pašovania drahokamov. Ťažká alkoholička zomrela v roku 1998 v psychiatrickej liečebni, umiestnila ju tam jej vlastná dcéra.

V kriminálnom prípade mohol mať namočené prsty žijúci brat Jurij, tiež alkoholik, ktorý sa na verejnosti neukazuje vôbec. Polícia ho v roku 1988 zatkla a vyšetrovala, ale bez výsledku. Jeho syn Andrej, vnuk Leonida Brežneva, sa zviditeľnil novou stranou komunistov, ktorú zakladal a vystúpal do parlamentu.

Tridsať rokov po smrti je Leonid Brežnev v Rusku druhým najobľúbenejším vládcom po súčasnom Putinovi, predbehol aj Lenina. Mnohým ľuďom pripomína zlaté dobré časy, na ktoré spomínajú s nostalgiou. Ale pozor, obľube sa totiž v dnešnom Rusku teší aj hrôzovládca Stalin. Toho radšej v dotazníku vynechali.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  2. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  3. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  4. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  5. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  6. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  7. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  8. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  9. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  10. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 908
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 505
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 960
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 863
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 491
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 688
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 346
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 236
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 038
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 765

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Zamestnanci Googlu: odišli sme, lebo nám platili príliš veľa

Nechali si vyplatiť obrovské prémie a prešli ku konkurencii.

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

DOMOV

Tresty v kauze Čistý deň chýbajú

Resocializačné zariadenie v Galante vyčkáva s prevzatím rozhodnutia o akreditácii.

Neprehliadnite tiež

Z Nemecka deportujú tretiu skupinu Afgancov, ktorí neúspešne žiadali o azyl

Na ich odsune sa odmietajú zúčastniť niektoré spolkové krajiny, pretože situácia v Afganistane podľa nich nie je bezpečná.

Izraelské lietadlá bombardovali sklady zbraní pri Damasku

Predstaviteľ libanonských bezpečnostných zložiek povedal, že cieľom náletu boli zásielky zbraní pre Hizballáh.

Juhoafrická republika chcela odstúpiť od štatútu ICC. Pretórijský súd to zamietol

Vláda JAR argumentovala tým, že Medzinárodný súd sa dlhodobo zameriava len na africké štáty a ignoruje zločiny v iných krajinách.

Muž zničil Trumpovu hviezdu v Hollywoode, vyviazol s podmienkou

Hviezdu s Trumpovým menom na chodníku v Hollywoode rozbil kladivom a krompáčom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop