BRUSEL. Ministri vnútra krajín západného Balkánu sa v spoločnom liste pre predstaviteľov Európskej únie zaviazali, že zavedú účinné opatrenia na odhaľovanie sprostredkovateľov nelegálnej migrácie svojich občanov do krajín EÚ.
Vysoký nárast počtu neoprávnených žiadateľov o azyl z tohto regiónu už prinútil niektoré členské štáty únie uvažovať o znovuzavedení vízovej povinnosti pre krajiny západného Balkánu.
V Tirane sa dnes končí dvojdňová mimoriadna ministerská konferencia, na ktorej sa pod dohľadom cyperského predsedníctva v EÚ zúčastňujú ministri vnútra z krajín západného Balkánu.
V októbri od predstaviteľov Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka prišla do Bruselu žiadosť na preskúmanie možnosti obnovenia vízovej povinnosti pre Albánsko, Bosnu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko kvôli prudkému nárastu neoprávnených žiadateľov o azyl z tohto regiónu. Podobné stanovisko predstavila aj švédska diplomacia.
Západoeurópske krajiny tak reagovali aj na základe správy komisárky EÚ pre spravodlivosť Cecilie Malmströmovej, ktorá upozornila na skutočnosť, že počet žiadateľov o azyl občanov z krajín západného Balkánu v priestore EÚ sa v posledných mesiacoch zvýšil o 75 percent, pričom iba malé množstvo z nich dostane štatút utečenca.
Ministri vnútra západobalkánskych krajín v pondelok upovedomili EÚ, že sú si vedomí tejto skutočnosti a budú hľadať "efektívne riešenia na zastavenie nelegálnej migrácie."
EÚ už predtým požiadalo krajiny zmieneného regiónu, aby predstavili informácie o opatreniach, ktoré prijímajú na zastavenie tohto fenoménu.
K liberalizácii vízového režimu pre Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko pristúpila EÚ v decembri 2009, pre Albánsko a Bosnu v novembri 2010. S Kosovom sa v tomto smere vedú bilaterálne rokovania.
