JERUZALEM. Jeruzalemskej Bazilike Svätého hrobu hrozí, že bude musieť uzavrieť svoje brány pre turistov.
Dôvodom je spor ohľadne nezaplatených účtov za vodu, pre ktorý už miestnej gréckej pravoslávnej cirkvi zablokovali účty.
Tá teraz nemôže vyplácať mzdy stovkám svojich kňazov, mníchov a učiteľov a pohrozila preto, že chrám na protest uzavrie.
Pre kresťanov najposvätnejšiu pamiatku v Jeruzaleme spoločne spravuje trio cirkví - okrem pravoslávnych Grékov aj Arméni a katolíci.
O všetkom vrátane otváracích hodín až po objednávanie upratovacích služieb rozhodujú konsenzom, administratívne záležitosti však majú na starosti práve grécki pravoslávni duchovní.
Podľa izraelského denníka Maariv existovala medzi správcami baziliky a radnicou v Jeruzaleme dohoda, podľa ktorej cirkvi nemusia platiť účty za vodu.
Napriek tomu ešte v roku 2004 vodárenská spoločnosť Hagihon poslala chrámu účet vo výške 3,7 milióna šekelov, teda v prepočte viac ako 740 tisíc eur.
Išlo o údajne neuhradené faktúry siahajúce až do 90. rokov. Účet sa medzitým vyšplhal až na niekoľko miliónov eur.
"Ak sa nič nezmení... prvýkrát po niekoľkých storočiach uzavrieme Chrám Božieho hrobu," vyhlásil Teofilos III., patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi v Jeruzaleme. Spor už nabral aj politický rozmer a začínajú sa ním zaoberať politické špičky vrátane premiéra Benjamina Netanjahua a prezidenta Šimona Peresa.
Bazilika Svätého hrobu podľa kresťanskej viery leží priamo na mieste, kde ukrižovali Ježiša Krista. Ročne ju navštívia milióny turistov.
