ISTANBUL. Turecký premiér si v sobotu pripomína 10. výročie nástupu k moci.
Vláda Recepa Tayyipa Erdogana bola za desaťročie poznačená veľkými politickými a ekonomickými reformami, no aj kritikou pre potláčanie práv Kurdov, ľudských práv a pre ciele jeho proislamskej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Mnohí armádni generáli kritizujú AKP, že sa snaží terajší sekulárny systém nahradiť režimom založeným na moslimskom práve šaría. AKP svoje náboženské korene nepopiera, odmieta však prívlastok islamská.
Turecko tiež bojuje s kurdskou menšinou, ktorej boj za nezávislosť si od roku 1984 vyžiadal najmenej 45 000 životov.
Charizmatický Erdogan, bývalý starosta Istanbulu, má ambície stať sa v roku 2014 tureckým prezidentom so silnými právomocami podľa vzoru amerického prezidenta. Turci budú prvýkrát voliť svojho prezidenta priamo.
Na kongrese strany AKP v septembri 58-ročný Erdogan povedal: "Ukázali sme všetkým, že moderná demokracia môže existovať v prevažne moslimskej krajine. Stali sme sa modelom pre všetky moslimské krajiny."
Turecko, ktoré je členom NATO, sa uchádza o členstvo v EÚ od roku 2005, Ankara však doteraz uzavrela iba jednu z 35 politických kapitol.
Väčšina z nich je momentálne zmrazená na podnet Bruselu, Cypru a Francúzska, pričom jednu z hlavných prekážok tvorí odmietanie Turkov sprístupniť svoje prístavy a letiská cyperským dopravcom.
