Demokratický prezident môže prelomiť rekordy. S takou vysokou nezamestnanosťou naposledy vyhral voľby Franklin Delano Roosevelt.
Zo Spojených štátov od nášho redaktora Tomáša Vasilka
CHICAGO. "Nezamestnaní? Však tí sú všade okolo vás," smeje sa 35-ročný Landon. "Málokto však s vami o tom bude hovoriť," dodáva.
Nachádzame sa v južnom Chicagu, v chudobných štvrtiach s vysokou kriminalitou a chudobou. Práve tu medzi komunitou Afroameričanov býval pred rokmi americký prezident Barack Obama.
A práve tu vidno aj najväčšiu prekážku, ktorá stojí v ceste k jeho znovuzvoleniu – vysoká nezamestnanosť, ktorá aj po štyroch rokoch klesá iba veľmi pomaly. V roku 2009 bolo v južnom Chicagu okrem Detroitu najviac ľudí bez práce v celej Amerike.
Aj personalistka na ulici
Lean Millerová problémy domácich pozná. Pracuje v Chicago Urban League, mimovládke, ktorá pomáha najmä lokálnym Afroameričanom. Táto tridsiatnička má na starosti práve tých, ktorí si neúspešne hľadajú prácu.
„Situácia nezamestnaných bola najhoršia v roku 2009,“ hovorí. Zažila to aj na vlastnej koži. Aj ju prepustili, pracovala na pozícii ľudských zdrojov v jednej veľkej finančnej spoločnosti. „Vyhodili ma naraz spolu s ďalšími pätnástimi.“
Napriek tomu, že ako personalistka vedela, ako prebiehajú pohovory aj ako sa píšu životopisy, trvalo jej sedem mesiacov, kým si našla novú prácu. Dávky v nezamestnanosti jej vydržali šesť mesiacov, potom už musela žiť z úspor.
V súčasnosti sa podľa nej situácia v Chicagu začala zlepšovať, hoci iba veľmi pomaly. „Je stále ťažké nájsť si prácu, ale ak máte skúsenosti a zručnosti, je to o trochu ľahšie,“ hovorí Millerová.
Podľa oficiálnych štatistík pracovné miesta v meste pribúdajú. Aj keď nie veľa, v auguste ich počet stúpol medziročne asi o percento. To je menej ako celoamerický priemer, Chicago takisto hlbšie padlo počas recesie v roku 2009 (o 6 percent).
Na program, kde Lean Millerová učí, ako obstáť na pohovore či hľadať prácu na sociálnych sieťach, chodí asi tristo ľudí ročne. Mnohí nepracovali dlhé mesiace.
Spomína príbeh jedného muža, ktorý bol bez práce dva roky. „Mal excelentné komunikačné schopnosti, skvele s ľuďmi vychádzal. Po dvoch rokoch bez práce mal však nízke sebavedomie,“ opisuje dôsledky dlhodobej nezamestnanosti.
Podľa štatistík v Amerike skutočne viac ako 40 percent nezamestnaných je bez práce dlhšie ako 27 týždňov. Program 43-ročnému Afroameričanovi so strednou školou pomohol, začal pracovať v miestnom obchode.
Práve nedobrá ekonomická situácia a vysoká nezamestnanosť môžu Obamovi tohtoročné voľby prehrať.
Od veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny nebol žiadny prezident znovu zvolený, ak bola nezamestnanosť vyššia ako 7,2 percenta.
„S takou obhájil v roku 1984 svoje kreslo Ronald Reagan, ale rok predtým začala výrazne klesať,“ spomína profesor politológie z New Hampshire Andrew Smith.
Obama už nie je tým dokonalým kandidátom spred štyroch rokov, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Každý to vidí inak
Práve preto sa včera s napätím čakalo na najnovšie čísla o počte nezamestnaných za október. Podľa ministerstva práce stúpla nezamestnanosť zo 7,8 na 7,9 percenta.
Každý z kandidátov to interpretoval inak. Romney sa zameral 23 miliónov Američanov bez práce a hovoril o „voľbe medzi stagnáciou a rastom“. Obama zase o 170tisíc nových pracovných miestach za október, čo prekročilo očakávania.
Otázka je, nakoľko to pohne s voličmi. „Veľká väčšina ľudí má zafixovaný pohľad na ekonomiku, tých to nezmení. Pre malú skupinu, ktorí sa stále nerozhodli, to však môže mať vplyv,“ hovorí profesor politológie Steven Schier.
V južnom Chicagu ťažko čakať, že by to niekoho presvedčilo, aby dal hlas republikánovi Romneymu. „Obama je najlepší prezident, akého si pamätám, hneď po Clintonovi.
Republikán Romney myslí iba na seba,“ hovorí 64-ročný Larry. On robotu má, za deväť dolárov na hodinu, čo je len o 75 centov viac ako miestna minimálna mzda, robí údržbára.
Jeho dvaja bratia sú však nezamestnaní. Neviní za to prezidenta. „Môžu si za to sami, kto chce, ten si prácu nájde,“ tvrdí Larry.
Nezostanú doma?
Otázka je, ako sa na to pozerajú v iných častiach krajiny. Obama vyhral voľby v roku 2008 aj preto, že ho volili menšiny, mladí a chudobní Američania bez práce, ktorí normálne hlasovať nechodia.
Jedna z kľúčových otázok tak je, či pre vysokú nezamestnanosť teraz nezostanú doma.
Neúčasť Afroameričanov či mladých voličov, ktorí majú veľké problémy zohnať si prácu (nezamestnaných je 50,2 percenta vo veku do 24 rokov), v štátoch ako Pennsylvánia či Ohio, ho môže stáť znovuzvolenie.
„Predpokladám, že účasť týchto skupín bude oveľa nižšia,“ myslí si politológ Andrew Smith.
„Účasť je hlavnou výzvou Obamovej kampane. Veľa jeho podporovateľov, špeciálne medzi nezamestnanými, stratilo nadšenie,“ dodáva.
Minimálne na ľudí v uliciach južného Chicaga sa však Obama môže spoľahnúť. „Koho budem voliť? Jasné, že Obamu, a už som hlasoval,“ počujeme často na ulici.
