Americký liberál bojoval proti vojnám aj hladovaniu chudobných. V prezidentských voľbách dostal výprask od Richarda Nixona.
Prezident John F. Kennedy ho svojho času označil za "najslušnejšieho muža v Senáte". Historik Rick Perelstein zasa napísal, že bol dobrák v politike. „Možno príliš dobrý".
Po smrti Georga McGoverna (19. 7. 1922 - 21. 10. 2012) začali mnohí komentátori chváliť tohto liberálneho politika. Ako muža, ktorý veril svojim ideálom - že vojna nie je správna, že chudobným by sme mali pomáhať a hladujúcich vo svete nasýtiť.
Napriek tomu (alebo vďaka tomu) si ho však väčšina Američanov zapamätá úplne inak. Ako politika, ktorý v prezidentských voľbách v roku 1972 dostal debakel od republikánskeho prezidenta Richarda Nixona.
McGovern vyhral iba v Massachusetts a v hlavnom meste, Nixon v ostatných 49 štátoch. Počet voliteľov bol 520 ku 17. „Musím žiť s vedomosťou, že som nielenže prehral voľby, ale som ich prehral s najzdiskreditovanejším mužom, ktorý kedy bol v Bielom dome," napísal neskôr podľa Daily Telegraph.
Liberál z prérie
George McGovern sa narodil ako syn metodistického kazateľa v malom mestečku v Južnej Dakote. Jeho rodina bola skôr republikánska, no on sám o sebe hovorieval, že je "liberál z prérie".
Ako študent vyhral celoštátnu súťaž v rečníctve, keď prednášal text s názvom "Ochranca môjho brata". Práve to sa stalo krédom McGoverna počas celého jeho života.
Krátko po útoku na Pearl Harbor sa 20-ročný McGovern prihlásil do amerického letectva. Nad Talianskom a Nemeckom nalietal s bombardérom 35 misií. Pri tej 30-tej skoro prišiel o život - nad Viedňou ho zostrelili, no podarilo sa mu zachrániť na ostrove v Jadrane, za čo dostal vyznamenanie.
Vyštudovaný historik sa už v mladosti dostal do Kongresu, v snemovni odslúžil štyri roky, v Senáte 16. Práve udalosti z vojny ho presvedčili, že zabíjanie je zlé a loboval najmä proti vojne vo Vietname.
Tvrdil, že v Ázii sa Američania "identifikujú so skorumpovanými, hlúpymi a neefektívnymi diktátormi". Rovnako hlasno sa neskôr (ako jeden z mála) staval aj proti vojnám v Iraku či Afganistane.
V demokratických primárkach v roku 1972 nebol favoritom, práve naopak, dávali mu šance 50 ku 1. Vďaka skvele zvládnutej kampani v uliciach sa mu však podarilo zdolať protivníkov a stal sa kandidátom demokratickej strany proti republikánskemu prezidentovi Richardovi Nixonovi.
V samotnej predvolebnej kampani hlásal odchod z Vietnamu, amnestiu pre tých, ktorí sa vyhli narukovaniu do armády, profesionálnu armádu, univerzálnu zdravotnú starostlivosť či garantovaný príjem pre rodiny. Týždenník Economist to nazval jednou z najidealistickejších kampaní v dejinách.
Dôraz na imidž
Republikáni, ktorí mali finančnú výhodu a neštítili sa na súpera tvrdo útočiť, ho opisovali ako liberálneho fanatika, ktorý škrtmi v armáde ohrozí bezpečnosť krajiny a je mimo bežnej Ameriky.
"Nemyslím si, že Američania mali jasný obraz o mne a Nixonovi. Jeho považovali za silného a rozhodného muža a ja som bol pre nich idealista a protivojnový chlapík, ktorý nevenuje dostatok pozornosti obrane krajiny. Mali sme dávať viac dôrazu na imidž," spomínal McGovern v rozhovore pre New York Times v roku 2005.
Patril medzi tých málo porazených kandidátov, o ktorých bolo počuť aj po voľbách. Za prezidenta Clintona bol zástupcom Američanov v Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN, kde bojoval proti hladu vo svete.
O to sa snažil celý život - už ako mladý kongresman presvedčil prezidenta Kennedyho, aby za prebytky z rozpočtu kupovali jedlo pre chudobných v zahraničí. Nasýtili tak 10 miliónov ľudí.
Príbeh Georga McGoverna ukázuje, že existujú politici, ktorí veria, že ich hlavným cieľom je urobiť svet lepším. Hovorí však tiež aj to, že iba idealizmus a dobrota v politike nestačí.
