Najchudobnejší lovci a zberači sú v Bogote

Denne prekráčajú veľa kilometrov. V uliciach slumov hľadajú hocijaký odpad, čo by sa dal zrecyklovať.

Zberači odpadov patria medzi najchudobnejších obyvateľov Bogoty. Žijú v slumoch na okraji sedemmiliónovej metropoly.(Zdroj: SITA/AP)

Nezarobia veľa, no majú aspoň z čoho žiť.

Na prvý pohľad sú rovnaké, no každý je v niečom iný. Sú po celom svete, azda okrem Európy a Severnej Ameriky. V súčasnosti v nich žije asi miliarda ľudí, do roku 2030 by sa toto číslo malo zdvojnásobiť. Slumy.

Niekoľko vecí majú spoločných – nedostatočný prístup k pitnej vode, k hygiene a ďalšej infraštruktúre, nízku kvalitu domov a najmä preľudnenie.

Chatrč z dosiek alebo vlneného plechu je pre ich obyvateľov často to jediné, čo majú. Svoj predošlý život na vidieku už opustili a nemajú sa kam vrátiť. A preto sa snažia robiť všetko, aby prežili. Nemajú to však ľahké.

Z blata do afrického veľkomesta

Určiť najväčší africký slum sa asi nedá. Ako o jednom z nich sa hovorí o Kibere, ktorá vznikla na okraji kenskej metropoly Nairobi.

Podľa odhadov má od 170-tisíc do poldruha milióna obyvateľov. Do Kibery totiž nevedie ani len vodovod, elektrina, nehovoriac o štátnej polícii. Bežných Kiberčanov čísla nezaujímajú, tí chcú lepší život.

A robia pre to všetko. Tamojšie „bulváre“, teda ulice širšie ako dva metre, sú obklopené malými obchodmi, v ktorých sa predáva všetko použiteľné. Aj mobil starý asi desať rokov vraj stále funguje a je hodný kúpy.

Prekvitajú tam aj služby. Deravé topánky, ktoré by sme my vyhadzovali, opravia priamo na ulici. Za dvadsať kenských šilingov, čo je len o niečo viac ako dvadsať našich centov.

Keď však Kiberčania opustia svoj „domov“ nemajú veľa možností zamestnať sa. Za veľkú šancu sa považuje aj to, keď ženy môžu pracovať ako upratovačky. Za šesť hodín práce dostanú menej ako euro. No aj tak sa im oplatí za ňou kráčať aj hodinu. Na autobus im z platu nevychádza.

Bogota bez odpadkov

Z vidieka utiekli pred bojmi proti ľavicovým povstalcom a drogovým kartelom. Po príchode do kolumbijskej metropoly Bogota nemali veľmi na výber. Stali sa zberačmi odpadkov.

Denne prekráčajú mnoho kilometrov. V uliciach hľadajú hocičo, čo by sa dalo zrecyklovať – kovy, plasty či fľaše. Nezarobia veľa, no majú aspoň z čoho žiť.

„Vo výkupoch surovín dostávajú tie najnižšie možné taxy. Na skládky odpadov ich už nechcú ani púšťať. Kazia biznis súkromným firmám, ktoré na smetiskách zarábajú,“ povedal pre SME Federico Parra z organizácie Zberači odpadov v Latinskej Amerike. V Bogote ich je asi trinásťtisíc.

Hovorí, že Bogoťania denne vyprodukujú asi šesťtisíc ton odpadu. Zberači vedia zrecyklovať asi 1200 ton. Skládky by tak mohli byť o pätinu menšie, pričom by z toho mesto mohlo profitovať aj finančne.

Navrhuje, aby zodpovednosť za nich prebral štát. Ten by ich vyplácal a ten by aj dostával peniaze za zrecyklované suroviny.

Zatiaľ to tak však nefunguje. Zberači odpadov naďalej patria medzi najchudobnejších obyvateľov Bogoty, žijú v slumoch na okraji sedemmiliónovej metropoly.

V oficiálnych štatistikách nefigurujú ako zamestnanci, medzi ľuďmi majú imidž tých najchudobnejších, ktorých často spájajú s kriminalitou. Vraj sa ich vnímanie mení, ale veľmi pomaly.

mak.jpg

Podľa odhadov má Kibera od 170-tisíc do poldruha obyvateľov. FOTO: SITA/AP

Pouliční predajcovia verzus pokrok

„Toto býval náš slum, tam sme žili. Teraz je to všetko biznis, India je centrom sveta.“ Tieto slová z filmu Milionár z chatrče vystihujú situáciu v súčasných indických veľkomestách. India sa mení, chudoba musí ustúpiť modernej dobe.

Ani ekonomický rozvoj však nezmenil to, že v Indii sú stále stovky miliónov chudobných, mnohí z nich na okraji mesta v getách. A pre mnohých z nich je jediným možným spôsobom obživy pouličný predaj.

Je ich viac ako desať miliónov, uliciam dodávajú špecifickú zmes vôní, patria medzi typické znaky Indie. Napriek tomu developerom prekážajú. Rušia im predstavu o čistej, širokej ulici.

„Dávajú nám farby Východu, ktoré radi využívajú mnohí filmári, stali sa symbolom sloganu Úžasná India, ktorým sa hrdíme vo svete. A predsa sa k nim my bohatší Indovia správame ako k špine,“ napísala na webe One World aktivistka Mari Marcel Thekaekara.

Pouliční predavači väčšinou nemajú oficiálne povolenie na svoje pôsobenie, aj keď na rovnakom mieste predávajú tovar alebo varia jedlo už desať rokov. Prichádzajú o svoju jedinú obživu.

Ak odmietnu, stanú sa terčom útokov. Ak je polícia mäkká, developeri si zaplatia niekoho, kto ich z ulice vytlačí. Zbije ich, niekedy sa to končí smrťou.

Občas je za týmito krokmi priamo vláda. Ako napríklad v roku 2010, keď sa Dillí pripravovalo na Hry Commonwealthu, jedno z najväčších športových podujatí sveta.

„Povedali mi, aby som odišiel,“ cituje BBC Rama Prakeša, ktorý zo svojho malého obchodíka živil deväťčlennú rodinu. „Čo budeme teraz robiť? Nútia nás obrátiť sa na zločin, okrádať ľudí. Alebo otrávim svoje deti a potom aj seba.“

Potrebujú len šancu naplniť svoj potenciál

Pre mnohých ľudí je jednoduchšie nájsť si živobytie v slumoch, povedala pre SME AISA KACYIROVÁ, zástupkyňa výkonného riaditeľa Un habitat.

Ako môžeme pomôcť ľuďom v slumoch?

Obyvatelia slumov sú tiež ľudia a majú svoje problémy a svoje predstavy, ako ich riešiť. Neexistuje teda jedna odpoveď, ktorá by sedela na všetkých. Do riešenia problémov musíme zapojiť obyvateľov aj ich miestnych lídrov. Musíme im pomôcť v tom, aby mali prístup k jedlu, bežnej hygiene, k čistej vode, k cestám, k sociálnym zariadeniam. Musíme skrátka zlepšiť ich život. Ponúknuť im alternatívy k tomuto životu a potom im pomôcť v tom, čo si vyberú.

Nebolo by riešením, keby sa vrátili späť na vidiek?

Čo je vidiek? Je to oblasť s veľmi malou hustotou obyvateľstva. Nemôžeme vidieť ako problém to, keď sa ľudia sťahujú bližšie k sebe. Musíme sa pozrieť na dôvody, prečo ľudia opúšťajú svoje dediny. Pre mnohých je jednoduchšie nájsť si živobytie niekde, kde má k ostatným ľuďom bližšie.

Dá sa povedať, že slumy po celom svete majú rovnaké problémy?

Nemajú rovnaké problémy, ale už podľa definície slova slum je jasné, že v niečom to podobné je.

Sú ľudia, ktorí prežili celý život v slume odlišní od ostatných?

Áno aj nie. Keď sa narodíme, máme nejaký potenciál. Ten sa dá využiť len v istom prostredí, títo ľudia však nemajú prístup k takému prostrediu. Nemajú ani šancu sa presadiť. Preto hovoríme, že ak budú mať ľudia v slumoch prístup aspoň k bežným veciam – hygiena, bezpečnosť, jedlo, vzdelanie - budú môcť lepšie naplniť svoj potenciál. Dobrý príklad je z Brazílie, keď dali týmto ľuďom šancu, veľmi dobre sa jej chytili. Potrebujú len šancu, potrebuje ju každý.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  7. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  1. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  2. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  3. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  4. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  5. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  7. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  8. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  9. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  10. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  1. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 413
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 188
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 272
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 363
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 146
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 2 089
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 021
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 233
  9. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 167
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 026

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Zisťujeme, že dieťa je tiež človek

Tomanová nastúpila, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo urobiť.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

BRATISLAVA

Nové Mlynské Nivy počítajú viac s autami ako s chodcami

Firma HB Reavis by chcela začať s prestavbou koncom leta.